Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. júl 2003 Ako ďalej so spravodajskými službami po škandále s odpočúvaním? Milan Žitný Slovenská informačná služba (SIS) potrebuje podľa bývalého federálneho ministra vnútra Jána Langoša radikálne zmeny v charaktere práce, personálnom obsadení a v pracovných metódach. "Čiastočnými zmenami charakteru práce sa SIS zmeniť nepodarí," uviedol podľa tlačovej agentúry SITA Langoš. Práca tajnej služby by mala podľa neho spočívať skôr v zahraničí a mala by tiež získavať informácie o činnosti cudzincov na území Slovenska. "Štát musí predpokladať lojalitu vlastných občanov," vyhlásil Langoš. Téme sa venuje teraz Milan Žitný. Bývalý federálny minister vnútra Ján Langoš je prvý, kto prišiel s konkrétnym návrhom reformy Slovenskej informačnej služby - zrušiť drvivú časť útvarov kontrarozviedky a ponechať jej iba ochranu ústavnosti. Zároveň ako druhú základnú sekciu ponechať rozviedku a príslušné analytické a servisné pracoviská. Dnes pôsobí na Slovensku viacero spravodajských útvarov rôznych štátnych orgánov, ktoré pokrývajú totožné oblasti ako pracoviská kontrarozviedky SIS. Policajné útvary pokrývajú sféry boja proti korupcii, terorizmu, organizovanému zločinu, praniu špinavých peňazí, prevádzačstvu, obchodu s ľuďmi a drogami, čo sú všetko totožné problematiky, ktoré má v popise práce i SIS. Drogy, obchod s ľuďmi a pašovanie patria okrem toho aj do sféry colného spravodajstva v rámci rezortu financií a tak ďalej. Viaceré spravodajské služby robia to isté, ale nie s rovnako kvalitnými výsledkami, zodpovednosťou a kontrolou. Výsledky a vynaložené finančné prostriedky na obrovskú operatívu a technické zázemie nie sú potom v konečnom dôsledku v slovenskej spravodajskej komunite efektívne zúročené. Je preto potreba redukcie a vytvorenia centra, ktoré by koordinovalo všetky zložky, ako je tomu v mnohých západných krajinách, aby zbytočne nedochádzalo k duplicite a aby sa nemohli služby vyhovárať jedna na druhú. Centrum by malo politické vedenie, šéf by bol na úrovni člena vlády s priamou politickou zodpovednosťou za všetky služby, pôsobiace pod ním. Takáto reforma si však vyžaduje rozsiahle zmeny súčasnej legislatívy a samozrejme v prvom rade jasnú politickú vôľu aj tieto zmeny uskutočniť. Systém však bude úspešný len vtedy, ak ho budú viesť a pracovať v ňom schopní a čestní ľudia. Od politického výberu hlavného koordinátora sa budú odvíjať ostatné personálne pozície. Nezamieňajme si tu pojem "politický výber" s pojmom "stranícky výber". Výber koordinátora služieb je rozhodnutím politickým, ale nie vždy musí ísť o člena politickej strany. Koordinátor by mal niesť zodpovednosť v prvom rade voči zákonom. Refrénom reforiem v spravodajských službách boli doteraz najmä bývalí príslušníci Štátnej bezpečnosti, ich odchodom sa nevyriešia automaticky všetky problémy, ale pomôže to posunúť vývoj ďalej. V minulých rokoch sa nábory bývalých pracovníkov ŠtB zdôvodňovali ich odbornosťou a skúsenosťami. O akú odbornosť a skúsenosti išlo, vie už dnes aj laik: rozsiahle a dlhoročné nelegálne odpočúvania, sledovania, obchodovanie s informáciami, vydierania. Bývalí eštebáci, ktorých už sotva kto naučí novým kúskom, naučili svojim starým kúskom mnohých mladých príslušníkov. Pri budovaní systému služieb musia mať slovo bezpečnostné previerky, ale opäť nejde o generálny všeliek. Na previerkach nielen vlastných ľudí, ale prakticky všetkých pracovníkov v štátnej službe, ktorí previerky rôzneho stupňa potrebujú, sa podieľa i SIS. Poskytuje k tomu príslušné záznamy k preverovaným osobám. A tu je ďalší kameň úrazu. SIS používa i zneužíva nezriedka nekvalitné a neoverené informácie, rôzne hlúpe klebety, nepodložené dôkazmi, využívajú sa i záznamy bývalej ŠtB, ktoré sú však poplatné dobe svojho vzniku a vtedajším metódam. Z týchto dôvodov mala SIS - a stále má -nemalý priestor pre manipulácie s informáciami a pre obchodovanie s previerkami. Táto korupcia sa skutočne aj deje - keď SIS verbovala príslušníka polície ako svojho legalizanta, vydierala ho tým, že mu nedá previerku, ak nepodpíše. Je toho viac než dosť, aby sa konečne pod dojmom dramatických udalostí z odpočúvania začali politické miesta reformou spravodajskej komunity seriózne zaoberať. Ale nielen kvôli odpočúvaniu. Milan Žitný, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...