[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je sobota, 17. máj 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

29. júl 2003

Tretí sektor chce aj cez dane podporovať ľudí k darcovstvu

Eva Reiselová

Jedným z cieľov daňovej reformy je zjednodušenie komplikovaného daňového systému s množstvom výnimiek a rôznych úprav. Aj preto sa z pripravovanej legislatívy vytratili odpisy z daní pre neziskové, verejnoprospešné organizácie. Tie však majú viaceré výhrady. O najvážnejších z nich hovorí Eva Reiselová.


Súčasný systém umožňuje fyzickým osobám znížiť základ dane o desať percent, právnickým o dve, ak poskytli nejaký dar. Navrhovaný zákon to ruší. Ministerstvo financií tvrdí, že keď budú mať ľudia nižšie dane, ostane im viac na darovanie, na filantropiu. S tým, že naozaj darcovstvo nezanikne ani v budúcnosti, súhlasí aj programový riaditeľ nadácie Ekopolis Boris Strečanský, ale o daňovej motivácii tvrdí:
AUDIO: "Je to významný doplnok, ktorý podnecuje túto aktivitu, ktorý prispeje k tomu, keď človek urobil to rozhodnutie, tak ešte má vlastne malý daňový úžitok z toho."

Vyše stotridsať mimovládnych organizácií sa združilo v iniciatíve Občania sebe, ktorej cieľom je dosiahnuť zmeny v pripravovaných daňových zákonoch. Riaditeľka občianskeho združenia Občan a demokracia Šarlota Pufflerová hovorí o ich predstave daňovej motivácie:
AUDIO: "Ten náš návrh je taký, že polovicu darovanej sumy dá občan a polovicu si môže odpísať z dane. Čiže nie je to vyslovene odpisovanie z dane, ale podporenie toho, aby občania sami dávali."

Kritickým a zo strany tretieho sektora kritizovaným miestom v návrhu zákona je zdaňovanie vedľajšej činnosti mimovládnych organizácií. Sú napríklad cukrárske, krajčírske, výšivkárske a iné chránené dielne, ktoré už úspešne predávajú svoje výrobky. Je to ich hlavná činnosť, alebo vedľajšia? Ďalej sa pýta Boris Strečanský, po ňo hovorí projektový manažér Marcel Zajac:
AUDIO: B. STREČANSKÝ: "Kto rozhodne o tom, čo je hlavná a čo vedľajšia činnosť? Opäť sa dostávame do situácie, že ako to ošetriť aj v tom zákone a kto bude o tom rozhodovať. Tu my máme obavu, pretože naozaj ten predaj výrobkov pre tú chránenú dielňu je svojím spôsobom hlavnou činnosťou. Niekto to môže kvalifikovať ako vedľajšiu činnosť."
M. ZAJAC: "V zásade príklad chránenej dielne je aj o tom, že takéto organizácie sú zväčša na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím. V tých svojich štatútoch majú ako misiu: prevencia, sociálna starostlivosť o takto handicapovanú skupinu. A ak tá organizácia má to šťastie a bola založená napríklad teraz a má niekde napísané, že workoterapia je spôsob starostlivosti, tak by nemala mať problém, ale ak toto nebude mať, môže sa stať, že sa povie - áno, toto je istý príjem."

Analytici vystríhajú pred ďalším navršovaním výnimiek v daňových zákonoch. Tvrdia, že aj mimovládny sektor sa môže vyčistiť. Otázne je, kto po takomto prečistení zostane, pretože nie vždy silnejší znamená aj lepší. V malých mestečkách a obciach pôsobí viacero mimovládnych organizácií, ktoré nepotrebujú veľa peňazí na život, ale každá nová položka navyše ich už môže zničiť alebo výrazne oslabiť. Pritom sú to práve tie, ktoré sú aj verejnou mienkou uznávané - charitatívne. Ministerstvo financií má zatiaľ zásadný postoj, z ktorého nechce ustúpiť. Odmieta požiadavky iniciatívy Občania sebe. V piatok sa však minister financií má ešte stretnúť s reprezentantmi tejto iniciatívy. Ak budú rokovania neúspešné, ich aktivity sa obrátia k poslancom a politickým stranám.

Eva Reiselová, Slobodná Európa


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print