Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       30. júl 2003 Slovensko sa vynára z tieňa visegrádskych partnerov Monika Murová Iracká kríza a bezpečnostná situácia vo svete sú a určite ešte dlho budú predmetom diskusií a analýz odborníkov. Po skončení vojny sa síce konflikt medzi USA a niektorými krajinami Európy zdanlivo upokojil, je však stále otvorenou otázkou, ako sa budú ďalej vyvíjať transatlantické vzťahy. V tomto kontexte významnú úlohu zohrali aj krajiny V4. Tým, ako sa počas irackej krízy správali politické elity v USA, Európe a predovšetkým v krajinách V4, sa zaoberá aj najnovšia publikácia Inštitútu pre verejné otázky. Viac už analytik Marek Šťastný v rozhovore s Monikou Murovou. RFE: Keby sa dal urobiť nejaký rebríček, dalo by asi povedať, že tá najväčšia podpora USA, či už politická a vojenská bola jednoznačne zo strany Poľska. Zdá sa, že na druhom mieste bolo Slovensko až potom nasledovala Česká republika či Maďarsko. Prečo je to podľa vás tak? M. Šťastný: "Je to naozaj zaujímavé. Boli sme svedkami, že v Maďarsku sa premiér Medgyessy podpísal pod list 8 lídrov, ktorý vyzýval na súdržnosť transatlantického spojenectva. Čiže de facto sa lídri postavili na stranu USA a bol to zdvihnutý prst režimu Saddáma Husajna. A diplomaticky to bol moment, kedy sa jednoznačne postavili proti Nemecku a Francúzsku. Premiér Medgyessy robil nejaké zmeny v tejto deklarácii a snažil sa minimalizovať negatívny dopad na francúzsko-maďarské a nemecko-maďarské vzťahy. Nebol tak stopercentne presvedčený, že bolo správne takto sa postaviť na stranu USA. A pokiaľ ide o ČR, tam tiež keby nebolo prezidenta Havla, ktorý sa podpísal pod list, podpora USA na politickej úrovni by nebola až taká veľká. Čiže tá podpora týchto krajín V4 nebola jednoznančná. V Poľsku to bolo iné, pretože Poľsko tradične vníma USA ako garanta bezpečnosti. Poľsko bolo v minulosti viackrát rozdelené medzi Nemecko a Rusko, takže na to majú dobré historické dôvody.“ RFE: Prečo sa na stranu USA tak jednoznačne postavilo Slovensko a slovenská vláda? M. Šťastný: "My sme očakávali ratifikáciu v senáte USA a politika vlády bola zameraná na to, aby SR vyslalo čo najsilnejší signál, že sme spojencom USA vo vojne proti terorizmu. Bolo tam dôležité zaujať rozhodné stanovisko. Slovensko sa vyprofilovalo od roku 1998 ako krajina, ktorá sa naozaj snaží byť silným spojencom USA. Tak to bolo niekoľkokrát deklarované aj predsedom vlády, ktorý vníma rolu USA ako dôležitú v medzinárodných vzťahoch." RFE: Dá sa konštatvoať aj to, že sa Slovensko konečne pokúsilo vystúpiť z tieňa svojich susedov a jasne zadefinovať svoju zahraničnú a bezpečnostnú politiku? M. Šťastný: "Jednoznačne sa dá povedať, že sa Slovensko snažilo vystúpiť z tieňa, ale na druhej strane sa SR počas procesu vstupu do NATO spoliehalo na okolité krajiny z V4. A jednak Slovensko sa snaží vyprofilovať ako líder V10, skupiny krajín, ktoré vstupujú teraz v druhej vlne rozširovania NATO. A je to pre SR dobré mať rázne stanoviská k zložitým a konfliktným situáciám v medzinárodných vzťahoch. Takto sa profilujeme ako malá krajina, ktorá sa nesnaží len takpovediac sedieť na plote a rozhodnúť sa na poslednú chvíľu. Rázne stanoviská sme mali od začiatku, aj keď to sem tam škrípalo vo vládnej koalícii, pokiaľ ide o vyslanie jednotky do Iraku. Slovensko vlastne aj teraz ďalej pokračuje vo vysielaní jednotiek a podpore naozaj komplikovanej situácii v Iraku a snaží sa stabilizovať tú situáciu. Je to naozaj dobrý signál a SR sa vynára z tieňa svojich visegrádskych partnerov." RFE: Vieme, že vo všetkých týchto krajinách opozícia sa postavila proti pomoci USA a zastávala skôr pozície Francúzska a Nemecka. Myslíte si, že keby to bolo naopak a tieto opozičné strany by pri moci, či už napríklad Orbánov FIDESZ v Maďarsku alebo na Slovensku Ficov Smer, tak tie postoje by boli iné? M. Šťastný: "Ťažká otázka, ale môžem sa oprieť o situáciu v Maďarskej republike. Počas kosovskej krízy to bolo presne naopak. FIDESZ, ktorý bol vtedy vo vláde, podporoval zásah voči bývalej Juhoslávii a povolil prelety spojeneckých jednotiek a transport po železnici. A sociálni demokrati to zase kritizovali. Teraz sa to však obrátilo a FIDESZ kritizuje postoj sociálnych demokratov, ktorí sa zase stali spojencami USA. Keby bol vo vláde Smer, musel by dlho zvažovať. Bol by naozaj v ťažkej situácii, tak ako v nej bol premiér. Jedna vec je kritizovať kroky vlády, druhá niesť zodpovednosť za krajinu v globálnom systéme, kde USA majú takú prevahu. Čiže hazardovať s bezpečnosťou krajiny a spoliehať sa na nejaké nové alternatívy usporiadania bezpečnosti v Európe by bolo hazardérstvom zo strany kohokoľvek. Pán Fico by bol vo veľmi zložitej situácii a možno by zvažoval svoje stanovisko, ktoré bolo otvorene kritické voči USA." Monika Murová, SE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...