Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       14. august 2003 Uzavretie kolektívnej dohody v štátnej a verejnej službe pravdepodobne odvráti jesenné štrajky Boris Koreň Včera dosiahnutá dohoda medzi ministerstvom práce a odborármi o dvoch zákonoch, ktorými sa bude meniť verejná služba a - okrem percenta zvýšenia miezd - aj o kolektívnej dohode vo verejnej službe na budúci rok naznačujú, že tohtoročná jeseň asi nebude zďaleka taká horúca, ako to plánovali odborári. Viac má v príspevku Boris Koreň. Štrajk okrem kolektívneho vyjednávania, teda prípadu, keď sa odborári a zamestnávateľ nedohodnú na kolektívnej zmluve, nerieši na Slovensku žiadna právna úprava. To vyhovuje najmä odborárom, ktorí sa odvolávajú na svoje ústavné právo štrajkovať. Popri formálnych povinnostiach, ktoré možno uplatniť aj zo zákona o kolektívnom vyjednávaní - musí však každý štrajk spĺňať aj ďalšiu základnú podmienku. Tou je stanovenie konkrétnych požiadaviek, za ktoré idú zamestnanci štrajkovať. Práve so stanovením požiadaviek mali odborári od začiatku problémy. Hoci o celoštátnom štrajku hovoria už minimálne pol roka, spočiatku hovorili len vo všeobecných frázach o znižovaní životnej úrovne, odstraňovaní sociálnych a pracovno-právnych výdobytkov a podobne. Ich konkrétne požiadavky v súvislosti s celoštátnym štrajkom sme nenašli ani na internetovej stránke odborov, akési sú však sformulované pod názvom Požiadavky KOZ na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie zamestnancov a ostatných občanov SR. Ide o zvýšenie minimálnej mzdy, po druhé o zachovanie súčasného systému odmeňovania zamestnancov verejného sektora založeného na tarifných triedach a na platových stupňoch, ako aj systému kolektívnych dohôd, po ďalšie o primerané hmotné zabezpečenie v starobe a po štvrté odborári chcú, aby sa nezvyšovalo celkové daňové zaťaženie obyvateľov a zachovala sa akási "daňová spravodlivosť". Vývoj posledných týždňov a dní ukazuje, že vláde sa podarilo - ak nie predísť, tak aspoň výrazne minimalizovať hrozbu septembrového celoštátneho štrajku. Práve včera ministerstvo práce a odborári spoločne informovali, že kolektívna dohoda vo verejnej službe je takmer dohodnutá a zákony, ktoré majú meniť verejnú službu, sú už prijateľné aj pre odborárov. Hovorí štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý: AUDIO: "Celá kolektívna dohoda je dnes už pripravená, text je vzájomne odsúhlasený a je vybodkované iba percento zvýšenia miezd. Samozrejme, je to najdôležitejší údaj, ale máme už odsúhlasený text." Vláda ponúka odborárom zvýšenie miezd vo verejnom sektore na budúci rok od 1. júla o 5, odborári požadujú viac ako osem percent. Ak sa dohodnú na kompromise a niekedy začiatkom septembra sa podpíšu kolektívne dohody v štátnej a verejnej službe, odborárom sa prípadný štrajk bude organizovať veľmi ťažko. Práve zamestnanci v štátnej a verejnej službe sú totiž najväčšou organizovanou skupinou, ktorá takto stratí najdôležitejšiu motiváciu pre štrajk - bojovať za výšenie platov. A vo výrobných odborových zväzoch je podstatne iná situácia - tam sa mení od podniku k podniku a sociálne a mzdové výdobytky zamestnancov sú v mnohých prosperujúcich firmách aj vysoko nadštandardné. Pripustil to aj viceprezident odborovej ústredne Igor Lenský: AUDIO: "Samozrejme, pokiaľ by sme vyriešili problematiku verejného sektora, teda obidva zákony a k tomu aj kolektívnu dohodu, no tak jeden z veľmi vážnych dôvodov pre nátlakové akcie by bol zo stola." Podpísanie kolektívnej zmluvy vo verejnej službe, a teda dohodnutie rastu platov na budúci rok pre učiteľov bude takmer určite znamenať, že na jeseň nepôjdu štrajkovať ani oni. Hovorí predseda ich odborového zväzu Ján Gašperan: AUDIO: Samozrejme, ak sa podpíše kolektívna dohoda na rok 2004, tak to mení situáciu a tým pádom to bude mať vplyv aj na to, že by nebol dôvod na neobmedzený štrajk." V záujme vlády je teraz dotiahnuť rokovania o kolektívnych zmluvách v štátnej a verejnej službe úspešne do konca. Ministerstvo práce jej na to pripravilo dobré predpoklady. Boris Koreň, Rádio Slobodná Európa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...