|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
19. august 2003
|
Aj pekne žiť sa treba učiť
|
Eva Reiselová
|
"Deti majú rady, keď sa môžu vyjadriť k tomu, čo ich teší v živote, alebo naopak. Uvedomia si lepšie svoju jedinečnosť," konštatuje Marta Špániová - učiteľka z Východnej - po absolvovaní projektu Cesta k emotívnej zrelosti vo svojej škole. V piatom roku existencie programu sa doň zapojilo 740 škôl, vyše 40 tisíc detí a takmer 1200 učiteľov. Ciele projektu priblíži Eva Reiselová:
Tento projekt je určený pre deti základných škôl, ale ovplyvňuje aj učiteľov. Svedčia o tom aj výsledky výskumu Ústavu informácií a prognóz. Učitelia etickej výchovy priznali, že im pomohol premýšľať o živote, naučil ich nielen počúvať deti, ale aj počuť, čo hovoria a prečo konajú tak, ako konajú. Program Cesta k emotívnej zrelosti je postavený na zážitku, prežívaní situácií, otvorení vlastnej duše, poznávaní samého seba a na príprave, ako zvládnuť, alebo skôr predchádzať konfliktom. Ide o preventívny program rozdelený do desiatich kapitol, ktoré tvoria jeden celok a výsledkom by mal byť zrelší, vyrovnanejší a podľa možností aj šťastnejší človek. Vedúci projektu, psychológ Štefan Matula po piatich rokoch výchovy k emotívnej zrelosti konštatuje:
AUDIO: "Máme evidentné dôkazy o tom, že dochádza k pozitívnym zmenám v úrovni socializácie, úrovni vzájomných vzťahov detí medzi sebou, vedia inteligentnejším spôsobom riešiť konflikty a čo je dôležité, častokrát to, čo nasajú v škole, sa potom prenáša do rodiny a má to dopad nielen na školské, ale aj rodinné prostredie."
Základné školy na Slovensku sú ešte stále orientované viac na vzdelávanie a pri encyklopedickej štruktúre neostáva vždy čas na výchovu - program Cesta sa ju pokúša vyplniť aspoň v tých školách, ktoré oň prejavia záujem. Kladie vysoké nároky na pedagógov, o čom svedčia aj slová Anastázie Šimkovej zo Základnej školy v Záhorskej Bystrici:
AUDIO: "Začnem hovoriť ja sama - otváram moju dušu. Hovorím im o svojej rodine. Hovorím o veciach, ktoré by som možno nikdy nikde nikdy nepovedala. Ale tí žiaci musia mať pocit, že som človek, ktorý sa otvára im a oni sa potom otvoria mne."
Že to nie je jednoduché, dokazuje skúsenosť okresnej koordinátorky programu v bratislavskej Petržalke, Vladimíry Kosorinskej:
AUDIO: "Jedna pani učiteľka, ktorá týmto programom prechádzala, bola dosť uzatvorená osobnosť a nerada o sebe rozprávala. Povedala na záver, že nechce s týmto programom pracovať, bojí sa, že by nebola dostatočnou oporou tým deťom."
Ale tí učitelia, ktorí si k sebe i deťom cestu nájdu, potom vidia, výsledky:
AUDIO: "Spoznávajú ich z celkom inej strany, oveľa lepšie chápu ich správanie na hodinách, vedia, aké majú problémy doma a prečo je ten žiak nesústredený, vzniká tam intímnejšia väzba."
Program Cesta k emotívnej zrelosti zatiaľ nie je súčasťou učebných osnov, v rámci preventívnych programov ho ale ministerstvo školstva odporúča v školách používať. Hovorí hlavný radca Ministerstva školstva Eva Tomková:
AUDIO: "Ministerstvo školstva môže urobiť to, že posilní práve aspekt výchovy k prekonávaniu životných prekážok, ako vychádzať so sebou samým, ako byť konštruktívny, nie deštruktívny."
Témy, ktorým sa deti venujú v programe, sú napríklad: partnerské vzťahy, závisloť na rodine, sebapoznávanie, samostatnosť, konformita, radosť, smútok, bolesť a jej prekonávanie. Deti sa najťažšie priznávajú k problémom a veľmi radi rozprávajú o rodine, najmä o svojej predstave vlastnej rodiny, keď dospejú. Pričom ako hovorí učiteľka Anastázia Šimková:
AUDIO: "Najviac frekventované je, že - vždy si nájdem pre svoje dieťa čas, keď ma bude potrebovať a vždy si s ním porozprávam."
Eva Reiselová, Slobodná Európa.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|