Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       20. august 2003 Premiérova "skupinka" a Kaliňákov "zoznam" zostávajú nedôveryhodnými Juraj Hrabko K aktivite poslanca Roberta Kaliňáka, ktorý odovzdal médiám menoslov ľudí, ktorí podľa jeho názoru tvoria jednu zo skupiniek ľudí, pripravil komentár Juraj Hrabko. Aj v slovenskej politike platí, že nič v nej sa neudeje náhodou. Zverejnenie menoslovu, ktorý vypracoval a predložil verejnosti predseda brannobezpečnostného výboru parlamentu Robert Kaliňák, taktiež nebolo náhodné, ale bolo jeho značnou nadprácou. Ak teda nechceme použiť slovník premiéra Dzurindu, ktorý postup Kaliňáka označil jedným slovom - táraniny. Prirodzene, a ako obvykle, celá záležitosť má vlastný stranícky, politický a vecný moment, podstata problému však aj v tejto záležitosti zostáva konštantná - ich vzájomná odlišnosť. V straníckom ide o ďalšiu škriepku medzi koaličnou SDKÚ a opozičnou stranou SMER. Pretlmočenú v oficiálnom vyhlásení SMERu, podľa ktorého SMER oceňuje aktívny prístup svojho poslanca Kaliňáka. "Podráždená a arogantná reakia predsedu vlády svedčí o tom, že predseda brannobezpečnostného výboru zasiahol premiéra svojimi vyjadreniami na citlivom mieste," oznámila strana SMER. Straníckemu moment je však iba akosi pridanou hodnotou a netreba mu dávať žiadnu známku významnosti pre spoločnosť. Potešiť sa z neho môžu naozaj iba straníci. Politický moment už obsahuje istý stupeň významnosti. Nie je totiž obvyklé, aby predseda vlády, ktorý drží v rukách hlavné nástroje výkonnej moci, verejne prezentoval názor, podľa ktorého na Slovensku "dlhodobejšie" pôsobia isté skupinky ľudí, ktorých cieľom je takpovediac destabilizácia štátu, pôsobenie proti záujmom krajiny a snaha o rozklad inštitúcií. Inými slovami - akési druhé mocenské centrum. Obvzvlášť, ak premiér jedným dychom dopovie, že skupinku, ktorá má záujem na vyvolávaní škandálov, "pozná". "Keď budem mať dostatok dôkazov, potom budem konať," vyhlásil premiér Dzurinda. Jeho základný omyl spočíva v tom, že prácou predsedu vlády nie je zbierať "dôkazy". I keď má k dispozícii informácie z tajných a bezpečnostných služieb, ich analýz a vyhodnotení, premiér na zbieranie dôkazov nemá žiadne kompetencie - to je totiž už parketa úplne iných štátnych orgánov. Tu je aj podstata politického momentu celej záležitosti - štátne orgány majú povinnosť spolupracovať, ale nie si do kompetencií zasahovať. Z hľadiska civilizovanej, teda, tzv. otvorenej resp. občianskej spoločnosti má zverejnenie informácii predsedu vlády a následného menoslovu Roberta Kaliňáka zásadný význam. A čudnú príchuť. Kým v prípade premiéra ide iba o podozrenie z možnosti zneužívania právomocí verejného činiteľa, prípadne šírenia poplašnej správy, v prípade menoslovu ide aj o podozrenie z narušenia ochrany osobných práv menovaných. Príznačné pre spoločnosť ako celok je to, že Kaliňákovmu menoslovu pomocou médií okamžite uverila a čo je ešte horšie, zobrala ho vážne. Jeden z hlavných argumentov poslanca Kaliňáka, ktorý uviedol v rozhovore pre Slobodnú Európu, pritom znel, že jeho zámerom bolo, aby sa premiér k menoslovu vyjadril. To nie je iba politická naivita či daň nováčika v politike - ak by sa premiér mal vyjadrovať ku každému účelovo zmixovanému zoznamu, ktorý zverejnení ktorýkoľvek zo 150 poslancov, nerobil by nič iné. Pozitívom by bolo, že v takom prípade by nemal čas ani na zbieranie dôkazov. Pre RFE, Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...