Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       21. august 2003 Augustové udalosti 1968 očami súčasnosti Milan Žitný 21.august 1968 bol začiatkom dvadsaťtriročnej okupácie Československa Sovietskou armádou, ktorá odišla až začiatkom 90.rokov po páde Berlínskeho múra a rozpade komunistického impéria v Európe. Ako dnes vníma verejnosť tento historický dátum a osobnosti, ktoré sa k nemu viažu? Poznámku k téme pripravil Milan Žitný. Na internetovej stránke denníka Sme prebieha 21.augusta 2003 rozsiahla diskusia k článku profesora Miroslava Kusého "Prepáčte, hovoria nám dnešní komunisti...". Profesor Kusý komentuje ospravedlnenie, ktoré KSS vyslovila po 35 rokoch od invázie vojsk Varšavského paktu občanom Slovenska za to, že „boli niekomu spôsobené niektoré príkoria". Autor komentára upozorňuje na to, že ospravedlnenie je nestráviteľné, pretože KSS považuje za vinníka invázie a následnej okupácie Alexandra Dubčeka, pretože nedokázal udržať na uzde demokratizačné trendy. Profesor Kusý považuje za ďalší neakceptovateľný argument súčasných slovenských komunistov, že sa ospravedlňujú za bývalú KSS, čím fakticky žiadajú obete, aby odpustili agresorovi. "Je to obludná a cynická argumentácia. Podobná tej, ktorá obviní obeť znásilnenia za to, že svojím výstrihom a minisukňou vyprovokovala agresora na jej znásilnenie," poznamenáva Miroslav Kusý. Internetová diskusia je debatou zvláštneho druhu anonymných diskutérov, nemožno ju chápať ako reálny odraz verejnej mienky. Predsa však sa tu dajú nájsť zaujímavé názory a skúsenosti. Skúsenosť emigranta, ktorý ušiel po invázii do zahraničia a uvádza k tomu svoje dôvody, je konfrontovaná s názormi človeka, ktorý neodišiel a stal sa obeťou normalizácie. Obaja majú však jedno spoločné - emigrant i neemigrant sú roztrpčení premárnenými rokmi, jeden v izolácii od domova v cudzine, druhý v izoláci doma. Rok 1968 je pre väčšinu súčasnej slovenskej populácie pozitívnym okamihom v dejinách, invázia sa nachádza na opačnom konci spektra hodnotenia. Inštitút pre verejné otázky vydal v roku 2001 publikáciu Krajina v pohybe, ktorá mapuje aj individuálnu historickú pamäť v hodnotení historických osobností a udalostí. V priebehu poslednej dekády 90.rokov podľa výsledkov výskumu IVO slovenská verejnosť jednoznačne kladie na prvé miesto pozitívne vnímaných osobností, na ktoré je hrdá, Alexandra Dubčeka ako symbol Pražskej jari. Gustáv Husák, ktorý ho po invázii vystriedal, sa spolu s Vasiľom Biľakom umiestnil na opačnom konci ako symbol komunistickej normalizácie, za ktorých sa ľudia najviac hanbia. Podobne je hodnotený aj ich historický prínos. Odchod okupačných vojsk Sovietskeho zväzu z Československa na začiatku 90.rokov hodnotilo 90% respondentov ako klad, len 3 percentá nsúhlasili. Pre porovnanie - pád komunistického režimu v novembri 1989 považovalo za veľmi dobré a skôr dobré "iba" 57%. Nepomer 33 percent medzi súhlasom s odchodom okupantov a s pádom komunistickej diktatúry môže pomôcť dať odpoveď na otázku, prečo sa počas 90.rokov udržiavala relatívne vysoká miera nostalgie za komunistickým režimom z obdobia normalizácie a prečo sa v minuloročných voľbách dostala aj KSS do parlamentu. Odchod okupačnej armády pôsobí ako symbol vyslobodenia z otroctva spod cudzej mocnosti, či ako návrat vlastnej štátnej suverenity, ktorú však domáci komunisti neohrozujú a vlastne akoby aj oni boli čiastočne iba produktom a obeťou okupácie. Milan Žitný, RFE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...