|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
27. august 2003
|
Premiér sa rozpadu koalície ešte neobáva
|
Juraj Hrabko
|
Robert Nemcsics, ktorého do funkcie ministra hospodárstva nominovala ANO dnes oznámil, že v priebehu niekoľkých týždňov podá demisiu. Urobil tak potom, ako premiér Dzurinda odmietol návrh aliancie, aby podal návrh na Nemcsicsovo odvolanie prezidentovi republiky. Komentár pripravil Juraj Hrabko.
Spor okolo odvolávania ministra Nemcsicsa je vyriešený - je pripravený podať demisiu. Otázne zostavá len to, kedy sa tak aj odhodlá urobiť, keďže podľa jeho slov vo funkcii ministra chce ešte niekoľko týždňov zotrvať. Výhody sú výhody a výhody ministerské sú vzácnejšie, ako výhody poslanecké. A na ministerstve je potrebné ešte niektoré veci "upratať", iné zastabilizovať, ako aj sa postarať o svojich najbližších spolupracovníkov, čo tiež nejaký čas trvá.
To, že minister Nemcsics bude nútený podať vlastnoručnú demisiu bolo zrejmé hneď potom, ako premiér Dzurinda odmietol akceptovať návrh ANO na jeho odvolanie. S už typickým svojským odôvodnením: "Nemám na to ústavný dôvod. Ústava hovorí, že člen vlády sa zodpovedá Národnej rade SR." Svojským preto, lebo zo strany premiéra Dzurindu nejde o žiadne nóvum, podobný scenár používal už počas svojej prvej vlády, keď z deviatich členov vlády, ku ktorých výmene prišlo, iba dvoch z funkcie odvolal prezident na návrh premiéra. Ostatní boli takpovediac "odídení" - skôr či neskôr sa vzdali vládnych funkcií sami.
Z premiérových dvoch viet je však - aj to iba s prižmúrením oboch očí - správna iba jedna. Tá v ktorej hovorí, že člen vlády sa zodpovedá iba parlamentu. Správnejšie znie, že člen vlády je "za výkon svojej funkcie" zodpovedný parlamentu. V oboch formuláciach je totiž rozdiel. V ostatnom sa však premiér už veľmi mýli a to najmenej z dvoch dôvodov. Prvým je, že premiér má ústavnú právomoc podať prezidentovi kedykoľvek a aj bez odôvodnenia návrh na odvolanie ktoréhokoľvek člena vlády - o absencii ústavného dôvodu z jeho strany tak nemôže byť ani reči. Druhým dôvodom, pre ktorý je, mimochodom, v ústave zakotvený aj dôvod prvý, je zavedený politický systém v krajine - parlamentná demokracia. A v ňom je osud každého člena vlády - osve aj spolu - v rukách parlamentu. Vrátane osudu premiéra.
Vláda nie je nič viac ani nič menej ako politický orgán. Nie je kolektívom odborníkov, ale straníkov, resp. nominantov politických strán. Vo volebnom období môže vládnuť dovtedy, kým má podporu najmenej 76 poslancov parlamentu. Dzurindova vláda takúto podporu zatiaľ oficiálne má, ale aj s prispením 14-tich poslancov ANO. Zakotvuje to Koaličná dohoda, ktorá je taktiež dohodou politickou. Na jej základe patrí kreslo ministra hospodárstva ANO. A keď aliancia požiada premiéra o zmenu osoby na tomto poste, premiér jej má a musí vyhovieť s výnimkou jediného prípadu - keď sa neobáva toho, že nevyhovením požiadavky koaličného partnera sa mu koalícia nerozsype a jeho vláda nepadne. A keďže tohto dôvodu sa premiér Dzurinda teraz neobáva, predsedovi aliancie nevyhovel. Je presvedčený o tom, že v najbližšom čase "ruskovci" v koalícii zostanú a keby aj nie, že v parlamente nenájdu najmenej 76 poslancov, ktorí by v tomto čase súhlasili s pádom vlády.
Pre RFE, Juraj Hrabko
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|