|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
29. august 2003
|
Výročie SNP: Pre mladých história, pre starších hrdosť i falšovanie dejín
|
Milan Žitný
|
Výročie Slovenského národného povstania (SNP) necháva čoraz väčšiu časť slovenskej populácie ľahostajnou. Z reprezentatívneho prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky pri Štatistickom úrade SR vyplynulo, že v súčasnosti sa "veľmi zaujíma" o SNP, o jeho príčiny a dôsledky, iba 20 percent respondentov vo veku nad 60 rokov. Téme SNP sa venuje v nasledujúcej poznámke Milan Žitný.
Je prirodzené a pochopiteľné, že pre mladšie generácie je SNP vzdialenou historickou udalosťou, s ktorou už nemajú ani priamu, ani sprostredkovanú skúsenosť. Rodičia dnešných dvadsiatnikov sa narodili pred štyridsiatimi až päťdesiatimi rokmi, takže ani oni nezažili povstanie osobne. V tom čase už komunisti v Československu urobili z SNP propagandistickú súčasť svojho programu na vymývanie mozgov a zdeformovali dejiny SNP podľa svojich potrieb.
Oficiálni režimoví historici vyškrtli občiansku a vojenskú dimenziu dobových politických súvislostí a príčin vzniku povstania a ponechali len tú časť, v ktorej sa objavovala Komunistická strana. Hlavným a oficiálnym prameňom sa stala publikácia Gustáva Husáka Svedectvo o SNP, ktorou sa riadili režimom chválení historici. Predstavitelia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov sa dnes sťažujú na klesajúci záujem verejnosti o SNP, ale na internetovej stránke zväzu prezentujú práve a len Husákovu publikáciu v elektronickej podobe. O iných, netendenčných prácach autorov, ktorých dali komunisti na index - napríklad Jozefa Jablonického - tu však nie je ani zmienka.
Falšovanie histórie SNP je poznamenané hrubými prešľapmi oficiálnych historikov, ktorých sa dopustili vedome, aby vyhoveli politike a ideológii KSS. Príkladom sú viaczväzkové Dejiny SNP od Viliama Plevzu, bývalého šéfa Ústavu marxizmu - leninizmu. V druhom vydaní Dejín SNP "vypadlo" napríklad meno istého niekdajšieho šéfa SZPB. Zistilo sa totiž, že si privlastnil zásluhy svojho menovca, a sám pôsobil počas povstania ako príslušník Hlinkovej gardy. Na tento podvod upozorňovali už koncom 60.rokov viacerí bývalí účastníci povstania. Až v 70.rokoch usvedčil túto osobu plukovník Alexej N.Asmolov, ktorý bol počas SNP náčelníkom Hlavného štábu partizánskeho hnutia. Pri návšteve Československa počas osláv SNP v 70.rokoch konštatoval, že ide o úplne iného človeka, než s akým sa poznal v povstaní. Nasledovalo nové vydanie Dejín SNP už bez mena dotyčnej osoby, ktorá spôsobila škandál i v medzinárodnej komunite protifašistického odboja, pretože funkcionár SZPB pôsobil aj v medzinárodnej organizácii. Podobné prípady boli koncom 60.rokov, ale i v období normalizácie, zaznamenané aj na iných úrovniach organizácií SZPB, vrátane dôležitej mestskej organizácie v Bratislave, ktorú riadil takisto človek z opačnej, teda fašistickej strany.
Dnešní dvadsiatnici - vekom, prostredím i skúsenosťami vzdialení od štyridsiatych rokov minulého storočia - nemajú dôvod venovať povstaniu viac pozornosti, než akú venujú napríklad roku 1848, ale naponok aj novembrovým udalostiam z roku 1989. Sú to pre nich iba historické dátumy z maturitných otázok, tí vnímavejší ich pravidelne, rok čo rok, zaregistrujú ešte tak v prejavoch politikov. Na mladšie generácie možno už niekde čaká "ich historický rok", o ktorom budú rozprávať svojim potomkom, podobne, ako im rodičia rozprávajú dnes o šesťdesiatom ôsmom. Je to prirodzený proces v demokratickej krajine, ktorý sa dá zmanipulovať iba v diktatúrach. A s tými je tu už azda raz a navždy koniec.
Milan Žitný, RFE
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|