Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 16. máj 2008       30. august 2003 Mám dôvod si myslieť... Štefan Hríb Popri aférach s odpočúvaním a protištátnym zoskupením, ktoré kruto odhalili podstatu slovenskej politiky, sa v týchto dňoch vynorila aj zaujímavejšia téma – Národná banka Slovenska si myslí, že dôchodková reforma by sa mala odložiť, aby Slovensko mohlo rýchlo prijať euro, renomovaní ekonómovia si naopak myslia, že reforma má mať prednosť. Takáto diskusia o európskych otázkach je mimoriadne potrebná, ja však mám dôvod si myslieť, že správny čas je už takmer premeškaný. Už o pár týždňov sa začne dlho očakávaná medzivládna konferencia EÚ, na ktorej sa bude rozhodovať o podobe novej ústavnej zmluvy. Bude to kľúčová konferencia, ktoré určí, akú úlohu a kompetencie budú mať jednotlivé štáty a akú váhu bude mať Brusel. Každý, kto sa na takomto rozhodovaní zúčastní, ponesie pred históriou veľkú zodpovednosť. Všetci zúčastnení politici by preto mali na medzivládnu konferenciu prísť s jasnou predstavou, čo tam budú presadzovať a pre tú predstavu musia mať jasný mandát vlastnej krajiny. Aká je skutočnosť? Slovensko pár týždňov pred kľúčovým okamihom nemá nielen predstavu, aká Európa je v jeho záujme, ono nemá jasno ani v tom, v mene koho bude predseda vlády na konferencii hlasovať. Pokiaľ ide o podobu budúcej Európy, absencia ucelenej predstavy je na Starom kontinente takmer všeobecná. Doteraz najjasnejšie zaznel hlas britských, českých a poľských konzervatívcov pod názvom Pražská výzva, ani ten však nevzbudil zásadnejšiu diskusiu v členských a kandidátskych krajinách EÚ. Akoby bolo všetkým jedno, v akej Európe budú napokon žiť, akoby panovala pasívna viera na osud, akoby všetko určovala byrokratická mašinéria zákulisných rokovaní. Slovensko v tomto nadmieru vyniká - okrem niektorých návrhov KDH, ktoré však pre odlišný názor Jána Figeľa stále nie sú záväzným stanoviskom strany, tu nevidno jediný obsahovo poctivý pokus vymedziť, ako má vyzerať budúca Európa a akú rolu v nej má zohrávať tento štát. Keď teda príde v Ríme chvíľa, v ktorej bude potrebné hlasovať za ten či onen návrh, slovenský predseda vlády nebude mať záväzné a jasne vymedzené mantinely, a všetko tak bude závisieť na kuloárnych dohodách, diplomatickom tlaku či dokonca len na jeho ľubovôli. To však nie je zodpovedný postoj politickej scény k budúcnosti vlastnej krajiny, ale prejav absolútnej nedospelosti. Ak v demokracii platí, že čo pokazia politici, môžu občas napraviť voliči, v prípade rozhodovania o budúcej Európe táto možnosť nie je garantovaná. Slovensko totiž nemá jasno ani len v tom, či k prijatej podobe ústavnej zmluvy budú môcť vyjadriť ľudia v referende. Pôjde pritom o najdôležitejší zásah do ich životov, pretože ústavná zmluva vymedzí štát, v ktorom budú žiť. Napriek tomu sa o tom nevedie široká diskusia, nepadajú argumenty za a proti, len sa únavne opakujú frázy a sníva sa o eurofondoch. Toto leto bolo škandalózne. A ja mám dôvod si myslieť, že nielen kvôli aféram -v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch sa bude rozhodovať o budúcnosti Európy, ale Slovensko to príliš nezaujíma. Štefan Hríb je šéfredaktorom týždenníka Domino-Fórum		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...