|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
9. september 2003
|
Slovensko bude mať komisára v Európskej únii, Koaličná rada musí iba nájsť spoločnú pozíciu v otázke jeho mena
|
Milan Žitný
|
Ministerstvo zahraničných vecí pripravuje na rokovanie vlády návrh pozície Slovenska k návrhu európskej ústavy. Koaličná rada by mala prijať politické závery o postupe pri jej definitívnom formulovaní. Pozícia Slovenska k nadchádzajúcim rokovaniam o texte ústavnej zmluvy Európskej únie a nominácia slovenského "eurokomisára" budú najprv predmetom utorňajšieho zasadania Koaličnej rady, potom vlády a následne rokovaní s ďalšími partnermi, nielen v rámci V-4, ale i členských krajín EÚ, ktoré majú podobnú pozíciu ako Slovensko.
Po schválení vo vláde bude Slovensko koordinovať s ostatnými krajinami Visegrádskej štvorky (V4) postup na medzivládnej konferencii, ktorá sa začne 4.októbra v Ríme. Téme sa venuje Milan Žitný.
Šéf slovenskej dilomacie Eduard Kukan označil za minimum, ktoré chce slovenská strana presadiť, 25 plnoprávnych komisárov v budúcej Európskej komisii. Návrh Konventu o budúcnosti Európy hovorí o 15 komisároch s kompetenciami a právom hlasovať, zvyšných 10 krajín by malo komisárov bez kresla. Úspech tejto snahy je však dnes otázny. Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Vladimír Bilčík upozorňuje, že na medzivládnej konferencii bude výrazná snaha neotvárať príliš veľa otázok, pretože konferencia by mala ukončiť zasadanie do konca roka. Návrh z dielne MZV SR už ráta s možnosťou, že sa nepodarí presadiť princíp rovnosti 25 komisárov. Potom by mal byť však zachovaný princíp rovnosti všetkých členov únie:
AUDIO: "Ak skutočne má mať komisia menej plnoprávnych členov v budúcnosti, tak by mali rotovať na princípe rovnosti. To znamená, že tá legitimita je stále odvodená od pravidelného zastúpenia, alebo pravidlenej participácie všetkých členských krajín pri výbere tých komisárov v budúcnosti."
Zdôrazňovanie, že ide o model do budúcnosti, vyplýva zo skutočnosti, že po vstupe do EÚ budú mať aj noví členovia rovnaké zastúpenie ako doterajšie členské štáty, vrátane vlastných komisárov, až približne do roku 2009. Dovtedy platia pravidlá z Nice z roku 2000, ktoré podporilo aj Slovensko.
Závery rokovania Európskej rady z Nice predpokladajú, že veľké členské krajiny (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko a Španielsko), ktoré majú v súčasnosti dvoch komisárov v Európskej komisii, budú mať počnúc rokom 2005 iba jedného komisára. Po nástupe novej EK do úradu od roku 2005 budú mať všetky členské krajiny, vrátane nových, po jednom komisárovi v EK, až pokiaľ počet členských krajín v EÚ nedosiahne 27. Ďalším predpokladom je to, že do roku 2009 sa môžu stať členmi únie i Bulharsko a Rumunsko, čím sa naplní strop z Nice.
Po vstupe do únie si budú môcť nové, ale i pôvodné členské krajiny odskúšať, do akej miery bude rozšírená komisia s 25-timi komisármi funkčná. Bilčík očakáva, že na konferencii v Ríme sa otvoria ešte niektoré otázky spoločných politík, kde nevládne konsenzus - napríklad v oblasti väčšej harmonizácie daňovej a sociálnej politiky. V neposlednom rade pôjde aj o spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa dostala počas zasadnutia Konvetu do tieňa udalostí v Iraku a jej definícia je nejasná:
AUDIO: "V podstate zachováva status quo. Vytvára sa tam nejaká funkcia ministra zahraničných vecí, ale pokiaľ tá nebude jasnejšie definovaná, tak môže vyrobiť viac problémov, ako napomôcť koherentnosti a akcieschopnosti únie smerom navonok. To je dosť zlá ústava."
Utorňajšia koaličná rada by mala priniesť viac svetla aj do otázky, či vládna koalícia nájde spoločnú pozíciu na komisára EK. Doteraz predstavili kandidátov SDKÚ, ktoré ponúka manažéra Ivana Štefanca a KDH, ktoré navrhuje bývalého hlavného vyjednávača s EK, dnešného predsedu Zahraničného výboru NR SR Jána Figeľa.
Milan Žitný, RFE
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|