Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. september 2003 Záujmy spoločnosti a politických strán nie sú vždy totožné Juraj Hrabko Poznámku k dôvodom, ktoré predseda vlády Mikuláš Dzurinda zverejnil po podaní návrhu na odvolanie ministra vnútra Ivana Šimka, pripravil Juraj Hrabko. Premiér Dzurinda sa v tejto súvislosti pustil do výkladu Ústavy, princípov demokracie a politického systému na Slovensku. I keď to nie je výklad celkom nesprávny, nespôsobné je, že Mikuláš Dzurinda si ho prispôsobuje účelovo a používa iba vtedy, keď mu vyhovuje. Takpovediac ad hoc. Pre porovnanie - premiér po odovzdaní návrhu na odvolanie ministra obrany Šimka verejnosti odkázal: "Rozdielny je mandát poslanca a mandát ministra. Vo vláde sa rozhoduje na základe politického mandátu politickej strany, ktorá ministra nominovala". Inými slovami, ako rozhodne strana, tak má minister aj hlasovať. Z uvedeného vyplýva, že premiér by mal rozhodnutie politickej strany rešpektovať, lenže nedávno tomu bolo naopak. Vtedy Mikuláš Dzurinda odmietol žiadosť strany ANO, aby podal návrh na odvolanie ministra Nemcsicsa slovami: "Ústava hovorí, že člen vlády sa zodpovedá parlamentu". Z čoho vidno, že kým člen vlády za ANO zodpovedá podľa premiéra parlamentu, člen vlády za SDKÚ už zodpovedá výlučne strane. So stotožňovaním strany a vlády má Slovensko veľa skúseností s jedným spoločným záverom - nebolo to dobré. A nebude ani v budúcnosti. Úloha politických strán v otvorenej spoločnosti je totiž iná, ako je úloha parlamentu, prezidenta, vlády, súdov a ďalších inštitúcií, vrátane Národného bezpečnostného úradu. A prerastanie vplyvu politických strán do činnosti štátnych inštitúcií priamo ohrozuje ich podstatu, zmysel a dôvody, pre ktoré boli zriadené. Mandát poslanca a ministra nie je podľa Ústavy až taký rozdielny, ako sa to snaží premiér Dzuridna verejnosti nahovoriť. Aj poslanec aj člen vlády skladajú rovnaký sľub, v ktorom okrem iného sľubujú svoje povinnosti plniť v záujme občanov, a nie v záujme politických strán, i keď s ich pomocou sa do funkcií dostali. Preto tiež nie je vhodné, aby predseda vlády zaobchádzal s ministrom podľa toho, ako sa mu zapáči. V prípade Ivana Šimka doslova podľa toho, ako sa vyspí, keďže ešte v utorok večer mal Šimko premiérovu plnú dôveru, ale v stredu napoludnie ju už nemal. Naopak, premiérovu dôveru nemohol stratiť napríklad minister Prokopovič, ktorý na otázku, ako sa skončilo rokovanie SDKÚ o osude Ivana Šimka, odpovedal: "Tak, ako povedal pán premiér". Totálna strata dôvery premiéra voči šéfovi bezpečnostného úradu je síce dôvodom, ale nie aj argumentom na jeho odvolanie. Každý z ministrov pri budúcom hlasovaní tak bude nútený odpovedať sám sebe na otázku, či je naozaj presvedčený o tom, že Ján Mojžiš výkon svojej funkcie nezvládol. Či má názor vlastný alebo iba názor stranícky. Či ide o záujem spoločnosti alebo iba o záujem premiéra, ktorý je taký veľký, že sa neštíti do vlády nominovať ani osobu, ktorá je vyšetrovaná v súvislosti s podozreniami zo spáchania závažných trestných činov. Pre RFE, Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...