Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       19. september 2003 Pomery v SDKÚ nie sú podľa Miroslava Kusého „zdravé“ Juraj Hrabko Po viac ako týždni taktného mlčania včera lídri koaličnej SMK a KDH ostro kritizovali politický štýl premiéra a šéfa SDKÚ Mikuláša Dzurindu pri odvolávaní riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Jána Mojžiša. Premiér neuspel, a preto neváhal iniciovať ani odvolanie vlastného ministra Ivana Šimka z vlády a tiež z funkcie podpredsedu strany. Jana Pankovčínová požiadala v úvode svojho príspevku o zhodnotenie postojov KDH a SMK politológa Miroslava Kusého: AUDIO: “Ono to vyzerá tak, že oni vyčkávali, ako sa vyvinie situácia. Očakávali, že možno z toho budú aj nejaké výhody plynúť pre jednotlivé politické zoskupenia v rámci koalície. Keď sa ukázalo, že vec zostala na mŕtvom bode, bolo treba sa vyjadriť. Čo z toho môže vzniknúť, je otázka.” Miroslav Kusý sa nedomnieva, že by situácia mohla dospieť až k rozbitiu koalície. Rizikom ale je, že sa budú koaliční partneri spájať ad hoc proti ostatným, hoci, ako konštatoval Miroslav Kusý: AUDIO: “Bohužiaľ, zatiaľ to u nás takto funguje, čo je na škodu veci. A ten možný výsledok je taký, že teda premiér bude musieť niekde ustúpiť, aby získal podporu aj týchto partnerov, to znamená v nominácii napríklad.” Podľa lídra KDH Pavla Hrušovského sa Mikuláš Dzurinda v súvislosti s kauzou Mojžiš snaží koncentrovať väčšiu moc do rúk SDKÚ. Ako však analytici upozorňujú, práve na elimináciu politickej rozpínavosti majú slúžiť kontrolné mechanizmy tak vnútri vládnej koalície, ako aj na strane parlamentu. Problémom však podľa Miroslava Kusého je aj to, že politická scéna na Slovensku je neštandardná a v politických stranách je málo skutočnej demokracie, pri ktorej by politici v zmysle ústavy rozoznávali a obhajovali štátne záujmy a nie striktne stranícke a mocensko-pozičné. Na to je potrebná ale aj vnútorná sloboda politikov. K postupu premiéra pri odvolávaní Ivana Šimka za jeho iné hlasovanie vo vláde politológ Kusý poznamenáva: AUDIO: „Rozhodne to nebolo rozhodnutie, ktoré by zodpovedalo štandardu demokratickej politickej strany, skôr strany militaristického typu. Isteže, aj keď to rozhodnutie Prezídia SDKÚ bolo jednoznačné, zdá sa, že to v strane vyvolá istý rozkol a vyvoláva to istý rozkol. Napokon, na to spolieha aj pán Šimko, ktorý hovorí, že bude v tomto ohľade získavať na svoju stranu spojencov v rámci vlastnej strany.“ RFE: Myslíte si, že má šancu vnútri SDKÚ získať toľko spojencov, aby napríklad zaútočil aj na najvyšší post, na post predsedu SDKÚ? M. Kusý: „Iste, bude mať ťažšiu pozíciu, než keď na ten post v minulosti zaútočil a teraz predpokladám, že to urobí znovu, ale rozhodne tie pomery nie sú zdravé v SDKÚ a veľmi to sťažuje vnútrostranícku situáciu, a teda aj situáciu v rámci celej koalície.“ Vážne pochybnosti sa ale týkajú celého politického spektra - praktiky politických strán voči svojim predstaviteľom, ktorí majú v nejakej veci iný názor, totiž často takpovediac „smrdia“ osobnou pomstou a odstraňovaním nepohodlných. Aj na tomto základe stále vznikajú nové politické subjekty. Napokon, aj koaliční partneri v prvých reakciách po tom, ako sa SDKÚ vysporiadala so Šimkom, tvrdili, že ide o vnútrostranícku záležitosť, ktorú nebudú komentovať a berú ju na vedomie. V zmysle akéhosi nepísaného pravidla, ktoré má svoje opodstatnenie, ale tiež aj svoje hranice, že personálne otázky sú vnútornou záležitosťou strán. Hranice totiž končia vtedy, ak by partneri nechali priestor na nominácie, ktoré sa priečia zdravému rozumu a vo vláde či významných inštitúciách by potom sedeli podozrivé či vyšetrované osoby len preto, že strany z nich majú nejaký prospech. Miroslav Kusý v tejto súvislosti hovorí aj nasledovné: AUDIO: „Je to bežný úzus na Slovensku v politických stranách, SDKÚ nie je výnimka.“ Podľa Kusého to vyplýva aj z neštandardnosti politickej scény: AUDIO: „Zvykli sme si na ňu, ale nie je štandardná z hľadiska dobre fungujúceho právneho štátu a parlamanetnej demokracie tento typ partokracie, ktorý sa tu u nás zaužíval. S tým neprišiel pán Dzurinda, to bolo dávno pred ním, on sa len vezie po tej vlne, ale tu treba robiť nejaké kroky, aby politické strany zostávali vo svojej sfére a nevstupovali do sfér, na ktoré už nemajú priamy mandát.“ Jana Pankovčínová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...