|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
24. september 2003
|
Na vyriešenie krízy inštitúcií je potrebné politické riešenie
|
Juraj Hrabko
|
K situácii na Slovensku, v ktorej sú zaangažované viaceré inštitúcie, ako aj k sporu medzi bezpečnostnou a tajnou službou, pripravil komentár Juraj Hrabko.
Príbeh, ktorý sa v súčasnosti odohráva na Slovensku možno vzhľadom na jeho závažnosť spodobniť azda iba s príbehom z roku 1995, kedy prišlo k únosu prezidentovho syna Michala Kováča mladšieho. Tak, ako vtedy aj dnes je totiž priamo v základoch otrasená dôvera ľudí v podstatu, zmysel a spôsoboch práce štátnych inštitúcií. Situácia okolo odvolávania riaditeľa Národného bezpečnostného úradu Mojžiša prerástla cez hlavy jej iniciátorov a odhalila aj to, čo pred občanmi malo zostať schované - stranícke a ekonomické záujmy jednotlivých "hráčov", ktoré boli doteraz zväčša ukrývané pod kepienkom agendy štátnych záujmov.
V súvislosti s udalosťami okolo šéfa NBÚ, hovorí prezident republiky jedno, predseda parlamentu druhé a predseda vlády tretie. Riaditeľ NBÚ štvrté, riaditeľ tajnej služby piate a generálny prokurátor šieste. Predseda parlamentného výboru na kontrolu SIS siedme a jeho kolega, predseda branno-bezpečnostného výboru parlamentu ôsme. A tak ďalej a tak podobne. To všetko za sprievodu slovenských médií, ktoré v spravodajských materiáloch ponúkajú svojim konzumentom nikým neoverené a ničím nepodložené informácie o "pikantných" súvislostiach. Povedané jednou vetou - zmätok nad zmätkom.
Akú relevantnú hodnotu má napríklad oznámenie riaditeľa tajnej služby keď povie, že predsedovi vlády - na rozdiel od prezidenta a predsedu parlamentu - poskytol informácie písomne preto, lebo je zároveň aj predsedom Rady obrany štátu. Akú relevantnú hodnotu má jeho tvrdenie o tom, že tajná služba pri poskytovaní informácií neporušila zákon, keď NBÚ tvrdí, že ho porušila a generálny prokurátor dodáva: "Musíme rešpektovať stanovisko NBÚ, pretože oni vykonávajú najvyššiu kontrolu pokiaľ ide o ochranu utajovaných skutočností". V zákonoch ustanovenom chaose, spleti paragrafov, ktoré si častokrát významovo aj obsahovo odporujú, sa naozaj len ťažko vyznať a rozhodnúť či podať ich výklad tak, aby každý ním bol viazaný môže výlučne súd. A tak je možné, že riaditeľ tajnej služby neporušil zákon o tajnej službe, ale zároveň je možné, že porušil zákon o ochrane utajovaných skutočností. Ktorý by mal byť tzv. špeciálnym zákonom, teda s "doložkou prednosti" pred zákonom o tajnej službe, čo sa týka ochrany utajovaných skutočností.
Nie je žiadnym tajomstvom, že aktéri terajšej kauzy sú vycvičení na mediálnu komunikáciu a dávajú si veľký pozor na to, čo a ako povedia. Už nie je čas hrubých výrokov a politikov typu - hovorí rýchlejšie, ako myslí - ako tomu bolo v čase únosu prezidentovho syna. Nie je možné rozhodnúť, kto má pravdu a kto nie, komu ide iba o moc a komu už o všetko. Podozrivými sa stali už všetky politické strany vládnej koalície. Súčasnú kauzu preto nemožno vyriešiť technicky, ale len politicky. Použitie techniky - teda výsledkov práce orgánov činných v trestnom konaní, vrátane právoplatných rozhodnutí súdov, si vyžaduje spústu času. Politické riešenie - teda riešenie bez použitia dôkazov, bez preukázania viny či neviny kohokoľvek a v čomkoľvek, si vyžaduje času oveľa menej. Čím dlhšie však bude politikom rozhodnutie trvať, tým viac sa budú viaceré inštitúcie v základoch kymácať a tým menej slúžiť na osoh spoločnosti.
Pre RFE, Juraj Hrabko
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|