|
|
| |
|
Dnes je piatok, 16. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
26. september 2003
|
Premiér Dzurinda uveril namiesto celej informácii, informácii čiastkovej
|
Juraj Hrabko
|
Analýzu z vyjadrení viacerých politikov, orgánov činných v trestnom konaní a z ďalších informácií, súvisiacich so snahou premiéra Mikuláša Dzurindu odvolať riaditeľa NBÚ, pripravil Juraj Hrabko.
Bezpečnostné previerky, na základe ktorých osoby získavajú oprávnenie oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami nie sú ani jednoduchou ani krátkodobou záležitosťou. Stačí porovnať čísla medzi počtom žiadostí o vykonanie previerky a počtom ukončených previerok a vidno, že rozdiel medzi nimi je obrovský. Na bezpečnostnej previerke pracujú síce viaceré zložky, vrátane tajných služieb, ale podľa zákona je výlučne v kompetencii bezpečnostného úradu previerku niektorej osoby aj začať aj ukončiť. Len bezpečnostný úrad má právomoc zozbierané informácie posudzovať a rozhodnúť o tom, či sa preverovaná osoba môže oboznamovať s utajovanými skutočnosťami alebo nie. Nikto iný.
Rovnaký postup bol zachovaný aj pri preverovaní šéfa bezpečnostného úradu. Materiály na požiadanie NBÚ k nemu zbierala aj SIS a svoje poznatky NBÚ aj odovzdala. Jej riaditeľovi Ladislavovi Pittnerovi sa však znepáčilo, že bezpečnostný úrad po zhodnotení všetkých informácií, teda dodaných aj ďaľšími inštitúciami, vydal rozhodnutie, podľa ktorého sa Ján Mojžiš s utajovanými skutočnosťami môže oboznamovať. A preto Pittner pokladal za potrebné o svojich zisteniach informovať aj predsedu vlády. Jeho iniciatíva by však mala byť dôvodom na okamžitý odchod z funkcie riaditeľa SIS, pretože Ladislav Pittner konal v rozpore so zákonom o ochrane utajovaných skutočností. Informácia, ktorú poslal premiérovi Dzurindovi, bola totiž tá istá, akú poslal aj bezpečnostnému úradu ako podklad k previerke jej riaditeľa. Podklady k prievierke však môžu slúžiť iba ako podklady k previerke a k ničomu inému. Povedané inak - ak by si NBÚ nevyžiadal podklady od SIS potrebné k vykonaniu previerky Jána Mojžiša, tajná služba by svoje zistenia o Mojžišovi nemohla v súlade so zákonom ani vyzbierať. Viacúčelové použitie toho, čo malo byť použité iba za účelom jedným, je tzv. kruciálnym momentom celého prípadu, ktorý dokázal rozvíriť politickú hladinu nielen na Slovensku, ale aj vo zvyšku sveta.
Premiér Dzurinda naozaj nemusel vedieť, že od SIS dostal materiál, ktorý nemal dostať. Problém premiéra je v tom, že pri návrhu na odvolanie Jána Mojžiša konal na základe výsledku čiastkovej informácie SIS o jeho nedôveryhodnosti - ktorej kvalitu spochybnili aj koaliční partneri aj minister obrany Šimko - a nie na základe výsledku komplexnej informácie NBÚ o dôveryhodnosti Jána Mojžiša. Pre porovnanie: je to podobné, ako keby premiér podpísal zákon schválený mestským parlamentom, hoci zákony môže schvaľovať iba parlament "národný".
Rozumné riešenie je iba jedno - odchod riaditeľa SIS a schválenie novely zákona o ochrane utajovaných skutočností, v ktorej bude bezpečnostný úrad naozaj nezavislý. Menovať riaditeľa by mal prezident presne tak, ako je to napísané v návrhu novely, ktorej prerokovanie vo vláde však "ktosi" už niekoľko mesiacov brzdí. Záujmy Dzurindu, Pittnera, Mojžiša ani iných osôb by nemali zostať nadradené záujmu spoločnosti, tobôž, keď ide o dôveryhodnosť celej krajiny. Ako je však známe, politici sa správajú rozumne až potom, keď už vyčerpali všetky iné možnosti.
Pre RFE, Juraj Hrabko
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|