|
|
| |
|
Dnes je piatok, 16. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
30. september 2003
|
Kabinet prijal návrh zákona o preukazovaní pôvodu majetku, generálna prokuratúra má k nemu výhrady
|
Boris Koreň
|
Slovenská vláda sa dnes zaoberala aj celým radom návrhov ekonomických zákonov. No nesporne najdôležitejším je takzvaný zákon o preukazovaní pôvodu majetku, o ktorom ministri hlasovali už druhýkrát. S akým výsledkom, to sa dozviete v príspevku Borisa Koreňa.
Návrh zákona o opatreniach voči osobám, ktoré nadobudli majetok z nelegálnych príjmov, vláda schválila. Návrh predpodkladá, že finančná polícia bude na základe podaní o podozrení, že osoba nelegálne nadobudla majetok vyšší ako dvestonásobok minimálnej mzdy, preverovať jeho pôvod. Ak prokurátor uzná oprávnenosť podozrenia polície vec pôjde na súd. Tam už je bremeno dokazovania na majiteľovi, ktorý musí preukázať, že majetok nadobudol zákonným spôsobom. V opačnom prípade bude musieť zložiť takzvanú finančnú zábezpeku vo výške minimálne polovice sporného majetku. Potom plynie doba piatich rokov, počas ktorej ešte môže preukázať legálnosť jeho nadobudnutia. Ak tak neurobí, zábezpeka prepadne štátu. Hovorí minister spravodlivosti Daniel Lipšic:
AUDIO: 36 "Legitímnym cieľom návrhu zákona je zabránenie v nelegálnom nadobúdaní majetku."
Podľa Lipšica si za vzor zobrali podobné právne normy platné vo Veľkej Británii, Írsku a Taliansku a návrh bol detailne konzultovaný aj s ústavnými právnikmi. Podľa ministra ide o radikálny návrh zákona, ale na takýto postup štáty vyzvali aj významné osobnosti z oblasti práva v takzvanej Parížskej deklarácii.
AUDIO: 37 "Pod tou Parížskou deklaráciou sú mená ako Mary Robinson, bývalá Írska prezidentka, sú tam traja nositelia Nobelovej ceny, bývalý sudca di Pietro, hlavný prokurátor v Miláne Francesco Boreli, španielsky sudca Garsón, čílsky suda Guzmán. Veľmi známe mená, ktoré prišli k záveru, že vzhľadom k tomu, že štandardné typy konaní, či trestné konanie, či daňové konanie, nespĺňajú svoj efekt, je potrebné prijať takúto civilnú právnu úpravu."
Vážne námietky voči návrhu zákona mala v pripomienkovom konaní Generálna prokuratúra. Hovorí námestník generálneho prokurátora Martin Lauko:
AUDIO: 52 "Ide o kontroverzný zákon, ktorý pravdepodobne, niekto, ak bude prijatý v takejto podobe parlamentom, tak ho niekto napadne na Ústavnom súde."
Martin Lauko upresnil, že podľa neho sú z ústavného hľadiska sporné tieto ustanovenia návrhu zákona:
AUDIO: 53 "Článok 1, to je problematika retroaktivity. Článok 12, odsek 1, je to zavedenie takzvaného majetkového cenzu. Článok 19, to je možnosť konania voči osobám len na základe udania, obyčajného udania. Článok 20 - možnosť odňať majetok bez vyváženia verejným záujmom. Čiže toto sú všetko veci, ktoré môže niekto napadnúť a zrejme bude musieť Ústavný súd k tomu zaujať stanovisko."
Tieto námietky si však Generálna prokuratúra na dnešnom rokovaní vlády neuplatnila, pretože podľa Lauka je momentálne atmosféra, že v súčasnej situácii by si takýto zákon mohol splniť svoju úlohu, teda postihovať osoby s majetkom nadobudnutým nelegálnym spôsobom.
Kabinet dnes schválil celý balík ekonomických zákonov, ktorými sa upresňujú podmienky poskytovania hypotekárnych úverov a krytie hypoték, upravujú sa podmienky kolektívneho investovania a slovenský zákon o bankách sa dáva do súladu s právom Európskej únie. Tento návrh obsahuje aj ustanovenie, ktoré občanov i banky odbremení od byrokracie pri každej bankovej operácii. Hovorí minister financií Ivan Mikloš:
AUDIO: 31 "Doteraz bolo nevyhnutné preukazovať totožnosť pri akýchkoľvek bankových operáciách už od jednej koruny. Týmto zákonom sa stanovuje táto hranica na stotisíc korún, aby sa znížila miera byrokracie a miera administratívneho obťažovania klientov."
Vláda prijala aj nariadenie o výške minimálnej mzdy, ktorú na budúci rok stanovuje na 6 080 korún, čo je asi 45 percent z priemernej hrubej mzdy.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|