Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. október 2003 Občania majú napriek nespokojnosti trpezlivosť so zavádzaním reforiem, popularita premiéra ale historicky klesla Jana Pankovčínová Prívlastky ako proreformná či prointegračná sa v súvislosti s hodnotením prvého roku vlády premiéra Dzurindu objavujú najčastejšie. Niektorí analytici sú ale opatrnejší: Koncepcie viacerých reforiem sa totiž nerealizujú v pôvodnej forme - pri prijímaní zákonov dochádza k zmenám, aby boli vôbec politicky priechodné. Práve na to poukazuje aj ekonomický analytik Martin Barto v úvode príspevku Jany Pankovčínovej, vcelku však činnosť vlády hodnotí pozitívne: AUDIO: „Ja považujem za určitý úspech, aj keď možno mala vláda väčšiu ambíciu, zmenu v oblasti zdanenia - ten prechod na rovnú daň a zníženie daňového zaťaženia právnických osôb. Čo sa týka dôchodkovej reformy, tie počiatočné ciele boli trochu iné, ten výsledok je trošku iný - máme tu pomerne drahý priebežný systém a odľahčený druhý sporivý pilier. Tam ešte sa uvidí, čo parlament schváli, ale zatiaľ ten návrh je taký, že štát si ponechá veľmi silnú ingerenciu v obidvoch pilieroch." Za významný označil Martin Barto aj začiatok reformy zdravotníctva, hoci zatiaľ podľa neho má len „výchovný" charakter - teda že ani zdravotníctvo nie je zadarmo. Pozitívne vníma aj úsilie vlády pri znižovaní nezamestnanosti a vyrovnávaní regionálnych rozdielov, a tiež snahu zreorganizovať a znižovať aparát štátnej a verejnej správy, hoci ani tu reforma nie je ukončená. Kľúčové pritom je, aby politické ústupky pôvodné reformy nezdeformovali. Martin Barto: AUDIO: „Mohlo by sa vláde viacero vecí vyčítať, že nepostupovala v niektorých veciach dostatočne razantne, ale to už je život." Podľa prieskumov viac ako 60 percent občanov vníma vládu ako skôr neúspešnú. Hodnotenia ale podľa sociológa Pavla Haulíka nie sú extrémne negatívne, a vyplývajú ani nie tak z dopadov reforiem ako z politických sporov koalície. Nevyhnutnosť reforiem si totiž občania uvedomujú: AUDIO: „K samotnej reforme občania pristupujú pomerne trpezlivo, aj keď sa ich dotýka negatívne a myslím si, že (...) vláda sa nekoncentruje práve na rýchly a efektívny priebeh reforiem, ale vybíja sa v iných činnostiach." Skutočnosť, že donedávna občanmi negatívne vnímaný problém vysokej nezamestnanosti už ustupuje do pozadia, odrážajú aj prieskumy verejnej mienky. Nezamestnanosť ako najvážnejší problém označilo v októbrovom prieskume MVK o 10 percent menej ľudí ako pred rokom. Podobne došlo k pozitívnym trendom aj v oblasti zdravotníctva, ktoré je už vnímané menej kriticky. Do popredia sa dostala sociálna nerovnosť. Kým sociálno-ekonomické otázky sú na prvých miestach, ktoré občania uvádzajú ako najzávažnejšie, korupcia či stabilita demokratických inštitúcií klesá v ich očiach na spodné priečky. Prečo, vysvetľuje Pavel Haulík: AUDIO: „Je to prirodzené a je to dané aj technikou zisťovania, pretože z ponúkaného zoznamu 15-20 problémov obyčajne je limitovaná možnosť výberu. Tie problémy okolo demokracie a okolo fungovania politického systému sa prejavujú v iných hodnoteniach, trebárs dôveryhodnosti politických lídrov." Tu dochádza k poklesu preferencií vládnych strán a ich lídrov. Dokumentuje to aj dnešný prieskum MVK o dôveryhodnosti politikov: AUDIO: „Šarvátky a konflikty posledného obdobia sa najvýraznejšie zapísali práve na preferencie SDKÚ a špeciálne osobných preferenciách Mikuláša Dzurindu. Z hľadiska nedôveryhodnosti dosiahol absolútny rekord, kedy ho označilo za najnedôveryhodnejšieho politika vyše 60 percent respondentov. Takéto číslo sa nepodarilo ani Vladimírovi Mečiarovi v časoch, kedy požíval najväčšiu mieru kritiky zo strany verejnosti." Jana Pankovčínová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...