Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       17. október 2003 V čí prospech sú personálne výmeny na ministerstve hospodárstva? Juraj Hrabko Slovenské médiá zaznamenali v týchto dňoch presuny úradníkov na rôznych postoch, ktoré v sú pôsobnosti ministerstva hospodárstva a ku ktorým prišlo po vymenovaní Pavla Ruska do funkcie ministra. Poznámku k téme pripravil Juraj Hrabko. Hodnoty a spôsoby práce Pavla Ruska z minulosti nie sú žiadnym tajomstvom. Napriek tomu stále dokáže viacerých ľudí prekvapiť. "Veľké upratovanie", ktoré začal hneď po svojom nástupe na ministerstvo hospodárstva, je síce aj potvrdením príslovia, podľa ktorého nová metla dobre metie, ale zároveň aj ďalším príkladom, toho, ako chutí moc. A Pavlovi Ruskovi moc chutí naozaj veľmi. Pred voľbami bol predseda ANO súkromnou osobou. Po voľbách - prijatím verejných funkcií - však súkromie stratil. Stal sa osobou verejne činnou, platenou verejnými peniazmi, a preto verejnosť aj prirodzene očakáva, že sa bude zaujímať hlavne o veci verejné a spravovať ich v prospech verejnosti. A veci súkromné, teda také, z ktorých bude mať prospech hlavne on a jeho bývalí televízni, podnikateľskí či inak blízki ľudia zatiaľ nebudú jeho prioritou, ale až druhoradou záležitosťou. Je to však naopak. Už krátko po tom, ako sa Pavol Rusko posadil do kresla podpredsedu parlamentu, dokázal vybaviť aj štátne zamestnanie pre pár jemu blízkych osôb. Po posadení sa do kresla ministra hospodárstva to už nebolo pár, ale viac párov osôb, ktorých dokázal vo funkciách zamestnať. Denník Pravda ako prvý poukázal na viacerých z nich, ako aj ich zväčša "obchodné" či "asistenské" prepojenia s predsedom ANO. Prirodzene, aby mohol "sebeblízke" osoby v štátnych funkciách zamestnať, musel z nich iných odvolať. Samozrejme, nikomu, vrátane Pavla Ruska, nemožno brániť, aby si za svojich najbližších spolupracovníkov vybral osoby, s ktorými chce spolupracovať a ktorým dôveruje. Obzvlášť, keď zastáva funkciu skutočne na najvyšších poschodiach štátnej moci. Každý má právo vyberať si svoju bandu. Nie je to až také ľahké - aj tieto osoby sa totiž prijatím úradných funkcií stávajú majetkom verejnosti a taktiež automaticky strácajú nárok aj na súkromie. Test je jednoduchý - naozaj každý, vrátane povestného "súdruha Žinčicu" by sa chcel stať ministrom či iným úradníkom? Dať sa do služieb vlády, zachovávať jej v každom prípade - na verejnosti aj v súkromí - lojalitu a na každom fóre, častokrát aj bez akýchkoľvek argumentov obhajovať jej spôsoby, postupy a výsledky a stotožňovať sa s nimi? A platiť za to stratou nezávislosti, slobody a súkromia? To dokážu zväčša iba straníci alebo osoby, ktoré majú iné záujmy, ako sú záujmy verejné. A keďže Pavol Rusko si svojich najbližších spolupracovníkov zväčša vyberá z vlastnej podnikateľskej "rodiny", bude skôr či neskôr nútený na otázku - "V čí prospech: vlastný alebo verejnosti?" - aj verejne zodpovedať. Kým médiám na ňu odpovedať môže - keď chce - na interpeláciu poslanca minister odpovedať musí - aj keď nechce. Pre RFE Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...