Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       21. október 2003 Antidiskriminačný zákon je zase v hre Eva Reiselová Prijatie jedného antidiskriminačného zákona považuje podpredseda vlády a minister spravodlivosti Daniel Lipšic len za vytváranie symbolu. Z právneho hľadiska sa mu zdá správnejšie novelizovať existujúce právne normy. Jemu vyšlo číslo 18, tímu podpredsedu vlády Pála Csákyho 81. Nekonečnému príbehu - ako svojho času nazval históriu prijímania antidiskriminačnej normy Pál Csáky - sa venuje Eva Reiselová: Spoločná komisia, na ktorej sa dohodla koaličná rada už pred pár mesiacmi, sa stretla dnes popoludní. Mala hľadať kompromisné riešenie a vysvetliť si, prečo sa počty nevyhnutných úprav právnych noriem tak líšia. No minister spravodlivosti sa tohto stretnutia nezúčastnil. Podpredseda vlády Pál Csáky stále preferuje prijatie jedného zákona, všeobecného a zrozumiteľného pre občanov. Poslanec SDKÚ Milan Gaľa ako člen komisie sa podľa hovorcu podpredsedu Csákyho, Martina Urmaniča, vyjadril, že SDKÚ podporuje prijatie vládneho návrhu zákona. Vzhľadom k tomu bude musieť padnúť politické rozhodnutie - to gordický uzol rozotne, alebo možno ešte viac zapletie. Malo by sa tak stať už dnes na koaličnej rade. Je známe, že ani dvaja ďalší partneri v koalícii nemajú problém prijať jeden zákon - len nechcú rozbiť vládnu koalíciu. Preto Slobodnú Európu zaujímalo, či KDH ustúpi v prípade, že ostatní partneti navrhnú prijatie jednej právnej normy. Dnes predpoludním reagoval minister Daniel Lipšic takto: AUDIO: "Pred pár týždňami náš koaličný partner blokoval reformu verejnej správy a pokiaľ nedošlo k dohode s ním, nemohla sa spustiť reforma. Ja si myslím, že ide v koalícii o podobný prípad - musíme sa dohodnúť všetci štyria." Zopakoval, že z právneho hľadiska je správnejšia novelizácia iných zákonov, pretože podľa Lipšica zabezpečí zásadu rovnakého zaobchádzania a uplatnenie princípov vyplývajúcich zo smerníc Európskej únie. Preto podľa neho: AUDIO: "Bolo by smutné, keby naši koaliční partneri zotrvávali na všeobecnom zákone len preto, že sa vytvára nejaký symbol." Slovenský helsinský výbor vydal minulý týždeň vyhlásenie za prijatie jedného antidiskriminačného zákona. Okrem iných mimovládnych organizácií je pod ním aj podpis občianskeho združenia Občan a demokracia. Jeho riaditeľka Šarlota Pufflerová v argumentácii pripomína atmosféru prijímania informačného zákona. AUDIO: "Keď sa schvaľoval zákon o prístupe k informáciám, tiež sme počúvali argumenty, že máme právo na informácie garantované v ústave, tak načo taký zákon. Tu je to podobne - dá sa povedať, že už teraz naša ústava nedovoľuje, aby bol niekto diskriminovaný. Ale pretože tu nemáme jednu právnu normu, ktorá určuje jasne pravidlá, tak je veľmi ťažké a pre ľudí prakticky neuskutočniteľné uplatňovať si svoj nárok, právo nedať sa diskriminovať." Podľa Šarloty Pufflerovej je tiež veľmi dôležité, že zákonu ľudia budú rozumieť, že jeho posolstvo je čitateľné, rovnako ako aj politika štátu v tomto smere. Je presvedčená, že takto sa to odrazilo aj v takzvanom informačnom zákone. AUDIO: "Občania o ňom vedia, naozaj to veľmi zmenilo aj prax úradov, tak si viem predstaviť, že aj ten antidiskriminačný zákon by takto mohol zafungovať." Minister Lipšic sa zatiaľ so signatármi výzvy, ktorých je už okolo 50, nestretol, pretože ho priamo neoslovili. Ako ovplyvňujú podobné aktivity tretieho sektora jeho rozhodnutie? AUDIO: "Ja mám veľmi rád tretí sektor a mnohé veci s nimi konzultujem, spomeniem konflikt záujmov. Ale nemajú legitimitu, aby rozhodovali. Ja si rád vypočujem stanovisko tretieho sektora, ale rozhodne nemôže byť záväzné ani pre vládu ani pre parlament." Nevidí tragicky, ak konečné slovo nepadne na dnešnom stretnutí koaličnej rady. Podľa ministra je ešte čas na ďalšie rokovania. Dnes by ale mali rozhodnúť, čo s poslaneckým návrhom Moniky Beňovej zo Smeru. Ak ho parlament neprijme, podobný bude môcť byť predložený až o pol roka. A ak sa má stihnúť 1. máj 2004 - čas vstupu do únie, ostane možno jedinou cestou novelizácia existujúcich právnych noriem.A dnes nik s určitosťou nepovie, či ich je osemnásť alebo osemdesiatjeden. Gordický uzol sa zatiaľ iba stále viac zamotáva. Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...