Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       23. október 2003 Volebné zákony sú výťahom politických strán k moci Juraj Hrabko Po schválení novely zákona o voľbách do parlamentu legislatívnou radou vlády dnes prezentovali zástupcovia viacerých mimovládnych organizácií vlastné výhrady k navrhovaným zmenám. O význame volebného zákona pre občanov uvažuje Juraj Hrabko. Skutočnosť, že už v dvoch po sebe idúcich volebných obdobiach sa parlametné voľby uskutočnili na základe i keď nie totožného, ale v podstate rovnakého volebného zákona, by mohla byť dôkazom, že je to zákon dobrý. Jeho posledná novela bola síce prijatá krátko po voľbách v roku 1998, ale išlo v nej iba o naplnenie rozhodnutia Ústavného súdu, ktorý niektoré záležitosti volebného zákona z roku 1998 označil za rozporné s Ústavou. Vtedajšia vládna koalícia HZDS, ZRS a SNS totiž do volebného zákona zakomponovala a presadila aj niekoľko zmien, ktoré sa priečili nielen zdravému rozumu, ale aj Ústave. Treba však povedať aj to, že Ústavný súd sa pri posudzovaní volebného zákona mohol zaoberať a aj zaoberal iba napadnutými ustanoveniami zákona a neposudzoval jestvujúce volebné pravidlá ako celok. Preto je v ňom až doteraz aj viacero ustanovení, ktoré sú buď zbytočné, alebo rovno nezmyselné. Ministerstvo vnútra preto pripravilo ďalšiu novelu, ktorou sa snaží niektoré ustanovenia zmeniť, iné zmeniť takpovediac od základu a ďalšie v zákone ponechať. Noviniek je navrhnutých viacero - počnúc možnosťou voľby pre občanov v zahraničí, cez zvýšenie počtu volebných obvodov, zníženia percentuálneho prahu udeľovania prednostných hlasov, ktoré majú za následok tzv. prekrúžkovanie kandidáta na zvoliteľné miesto a končiac hoci zavedením 2 miliónovej volebnej kaucie pre politické strany, ktoré sa budú uchádzať o priazeň voličov. Navrhnutá je tiež zmena týkajúca sa volebnej kampane, ktorá by už nemala byť zakázaná dva dni pred voľbami, ako je to doteraz. A tak ďalej a tak podobne. Navrhnuté zmeny totiž nie sú veľmi dôležité, keďže predstavujú iba smer, ktorým sa uberá ministerstvo vnútra. Omnoho dôležitejšia bude dohoda o znení novely volebného zákona najskôr vo vládnej koalícii a potom aj s nezávislými poslancami alebo s opozíciou tak, aby novela mohla byť vôbec schválená. Navrhnuté zmeny si, prirodzene, vyžadujú nielen stranícku, ale aj politickú, teda verejnú, diskusiu. Odborníkov aj laikov. Volebný zákon je totiž naozaj zákonom, ktorý sa dotýka každého občana-voliča. Ním zveruje do opatery štátnu moc politickým stranám, deleguje im právomoc upravovať podmienky jeho života aj majetku, jednoducho rozhodovať o veciach verejných, ktoré však nie vždy slúžia hlavne v prospech verejnosti, ale iba v prospech záujmov politických strán. Novelu volebného zákona bude po schválení vládou aj preto potrebné podrobiť podrobnej analýze. Jej kladov, nedostatkov, otvorených či skrytých záujmov politických strán. Jeden je naporúdzi už teraz: keďže jestvujúce volebné zákony - o voľbách do parlamentu, europarlamentu, VÚC, o komunálnych či prezidentských voľbách, nie sú vzájomne súladné, vhodnejšie, ako schváliť ďalšiu novelu novely, by bolo schváliť úplne nový zákon. Je zrejmé, že k tomu síce neexistuje známa "politická vôľa", ale mohla by existovať aspoň vôľa občianska. Pre RFE, Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...