Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       24. október 2003 Kauza Mojžišov spis: právne otázniky Jana Pankovčínová Kauza okolo exriaditeľa NBÚ Jána Mojžiša a jeho bezpečnostného spisu je stále aktuálna. Výsledky kontroly NBÚ na pôde tajnej služby a úradu vlády, podľa ktorých došlo na strane SIS k porušeniu zákona a na úrade vlády k administratívnym chybám, vyvolali niekoľko otáznikov. V príspevku si ich bližšie všíma Jana Pankovčínová. NBÚ tvrdí, že SIS porušila zákon o utajovaných skutočnostiach, keď úradu vlády a ďalším inštitúciám adresovala utajovanú písomnosť o bezpečnostnej spoľahlivosti Jána Mojžiša. Tento dokument mala tajná služba podľa NBÚ adresovať len tomuto úradu, aby mohol rozhodnúť, či Ján Mojžiš získa bezpečnostnú previerku, alebo nie. Respektíve orgánom činným v trestnom konaní, ak by SIS zistila, že Mojžiš pácha trestnú činnosť. O premiérovi a pracovníkoch úradu vlády ale NBÚ na rozdiel od SIS priamo netvrdí, že porušili zákon, ale „len“ vyhlášku o administratívnej bezpečnosti. Hovorí vedúci kancelárie NBÚ Juraj Puchý: AUDIO: „Každá osoba, ktorá sa na úrade vlády s touto písomnosťou oboznámila, bola v súlade s vyhláškou administratívnej bezpečnosti povinná vrátiť túto písomnosť buď na SIS alebo na NBÚ.“ Aj administratívne či iné vyhlášky sú na to, aby dotvárali pravidlá hry a dodržiavali sa - inak by nemali zmysel. Prejdime ale k argumentom SIS. Tajná služba tvrdí, že v zmysle iného zákona - o SIS - poskytuje informácie ústavným činiteľom. Prižmúrme oko nad tým, že o Mojžišovi rovnako ako premiéra neinformovala prezidenta a šéfa parlamentu. Prečo ale posielala premiérovi informáciu v tej forme, ako posielala? Teda bez sprievodného listu a so záhlavím, v ktorom za adresáta označila NBÚ? Podľa premiéra a SIS to bolo v poriadku. Predseda vlády zároveň tvrdí, že kontrola NBÚ bola „účelová“ a je trápne, že jej výsledky sú v rovine „administratívneho“ sporu o sprievodný list či záhlavie. Ktorá právna interpretácia je správna a v akej miere je SIS v tejto veci podriadená zákonu o utajovaných skutočnostiach, to zrejme určia orgány činné v trestnom konaní, resp. možno až Ústavný súd. Práve na ten sa ako na poslednú inštanciu avizuje obrátiť SIS. Zároveň je ale jasné, že oba zákony stále platia a podľa zákona o utajovaných skutočnostiach právo kontroly a konštatácie o porušení zákona má ohľadne narábania s utajovanými skutočnosťami okolo previerok práve NBÚ. Práve sem sa z politického hľadiska pochopiteľne sústreďuje kritika opozičného SMERu. Podľa poslanca Roberta Kaliňáka nejde o spor dvoch zákonov: AUDIO: „Tieto dva zákony sa vôbec nebijú. Tu nejde len o informáciu ako o obsah, tu môže byť právny spor medzi oboma inštitúciami, či tá informácia, ktorú poskytli, bola získaná v súlade so zákonom o utajovaných skutočnostiach alebo v súlade so zákonom o SIS. V každom prípade ten materiál ako taký po formálnej stránke bol jednoznačne zo zákona o ochrane utajovaných informácií, a tým pádom sa ním mal riadiť - informácia nikdy nemala u premiéra skončiť. Všetci ústavní činitelia, ktorí rešpektujeme právo, vieme, že keď k nám príde písomnosť, ktorá nie je adresovaná nám, tak sme ju povinní okamžite vrátiť, lebo nie je určená do našich rúk.“ Opatrný je šéf výboru na kontrolu SIS z opozičného HZDS Viliam Soboňa - výbor ešte stále koná a stanovisko zaujme po vypočutí ďalších osôb najskôr koncom novembra, a ani to nebude definitívne slovo: AUDIO: „Výbor všetko nedorieši. To sú zložité kauzy, ktoré sú navzájom prepojené, sú tam rôzne trestné vyšetrovania.“ Jana Pankovčínová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...