|
|
| |
|
Dnes je sobota, 17. máj 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
27. október 2003
|
Príprava novely zákona o ochrane utajovaných skutočností vyvoláva otázniky
|
Jana Pankovčínová
|
Koalícia sa síce pomaly, ale predsa len posúva k dohode o podobe už pol roka pripravovanej novely zákona o ochrane utajovaných skutočností. Tento zákon je významným faktorom pre posudzovanie pripravenosti Slovenska plnohodnotne sa začleniť do Severoatlantickej aliancie a ochraňovať jej tajomstvá. Niektoré koaličné predstavy o zmenách zákona však ešte pred jeho prerokovaním vo vláde a parlamente vyvolávajú kritiku opozičného SMERu. O príčinách hovorí Jana Pankovčínová.
Opozícia, ale aj niektorí analytici varujú, že nové dohody koalície poukazujú na "zmäkčovanie" prísnosti pripravovaného zákona. Je síce pozitívne, že Národným bezpečnostným úradom preverované osoby sa budú môcť proti nevydaniu bezpečnostnej previerky odvolať na špeciálnu komisiu a súd, avšak pripravované zmeny v ďalších oblastiach neposilňujú postavenie úradu ako prísne nezávislej a nestraníckej inštitúcie.
Šéf brannobezpečnostného výboru parlamentu Robert Kaliňák za opozičný SMER síce víta snahu koalície a vlády zmeniť súčasný zákon, pretože práve táto oblasť je zo strany NATO ostro sledovaná, na druhej strane nesúhlasí, že právo menovať a odvolávať riaditeľa NBÚ zostane v rukách vlády:
AUDIO: "Treba povedať, že sme boli svedkami za posledné obdobie, že menovanie riaditeľa NBÚ môže spôsobiť naozaj veľké zemetrasenia na politickej scéne a sme za to, aby riaditeľ NBÚ bol nezávislým funkcionárom štátu a takou zárukou je len ten fakt, keď bude volený parlamentom a menovaný prezidentom."
Na našu pripomienku, že aj voľba v parlamente odráža stranícke názory a je výslednicou síl medzi opozíciou a koalíciou, čo môže viesť k "politickým obchodom", Robert Kaliňák reagoval odmietavo:
AUDIO: "Myslím si, že nie - je to rozhodne väčšia záruku nezávislosti ako v prípade vlády - kde stačí aby aj koalícia nebola jednotná a mala jednoduchú väčšinu vo vláde. My potrebujeme, aby tá väčšina v parlamente prezentovala určitý status, ktorý má byť riaditeľovi NBÚ daný."
Inými slovami, jednotná by minimálne musela byť vládna koalícia. Podľa Kaliňáka k zlepšeniu statusu nezávislosti šéfa NBÚ by prospelo aj predĺženie jeho volebného obdobia na sedem rokov, teda aby nekopírovalo štvorročné volebné obdobie vlády a parlamentu. Zároveň by mal zákon podľa neho stanoviť dôvody odvolania šéfa úradu, a nie ako teraz, že môže byť vládou odvolaný aj na základe "straty dôvery" zo strany premiéra.
Minister vnútra za koaličné KDH Vladimír Palko parlamentný spôsob voľby riaditeľa NBÚ síce do budúcnosti nevylúčil, ale v súčasnosti to nepovažuje za potrebné. Ako uviedol pre televíziu Joj, je potrebné, aby vláda mala "páku" na činnosť úradu, ktorý je momentálne zavalený žiadosťami o previerky a slovami ministra "nestíha". Otázkou ale zostáva, či vláda nemôže využiť iné páky na zefektívnenie činnosti úradu - napríklad posilniť počet a odmeňovanie pracovníkov úradu či jeho technické zázemie.
Rovnako je z pohľadu opozície problematické, že napriek prísľubom koalícia naďalej neuvažuje, aby previerkami povinne prechádzali aj poslanci. Robert Kaliňák:
AUDIO: "...ja som nie toho prívržencom. Myslím si, že poslanci by mali byť preverovaní - a nie iba poslanci, ale aj členovia vlády - pretože to by bol výrazný krok v boji s korupciou. Pretože previerka nie je len o spolupráci s ŠtB, previerka je aj o tom, že NBÚ skúma, či človek, ktorý je preverovaný, nie je vydierateľný z akýchkoľvek dôvodov - ekonomických, nejakých lobistických alebo stykom s podsvetím. A na základe previerky by sme mali istotu, že máme 150 poslancov, ktorí nie sú vydierateľní a sú teda čistí."
Pripomeňme, že nepísaným pravidlom v Severoatlantickej aliancii je, že tajné informácie môžu bez previerok do rúk dostať maximálne traja činitelia - prezident, predseda parlamentu a premiér. Na Slovensku sa ale okruh osôb bez previerok ešte stále v koncepciách vládnych strán zužuje akosi pomaly.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|