Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 6. júl 2008       11. november 2003 Vláda v parlamente presadila doprivatizáciu štátnych strategických podnikov Jana Pankovčínová Viac ako päť hodín trvala pomerne búrlivá rozprava parlamentu o návrhu vlády zákonom umožniť doprivatizáciu strategických štátnych podnikov. Za rozhodujúci súboj medzi koalíciou a opozíciou tento bod už niekoľko dní vopred avizoval aj líder opozičného SMERu Robert Fico. Ako to v parlamente vyzeralo a čo poslanci schávlili, to už referuje Jana Pankovčínová. Najprv reč čísiel: zo 123 prítomných poslancov vládnu novelu zákona v záverečnom hlasovaní podporilo 75 poslancov koalície, ako aj dvaja z troch nezávislých poslancov, ktorí odišli z ANO – Branislav Opaterný a Robert Nemcsics. Tretí – Anton Danko nebol prítomný. Proti bola opozícia – spolu 47 prítomných poslancov (viac ako tretina nebola v sále) a hlasovania sa zdržal jeden koaličný poslanec – šéf klubu KDH Pavol Minárik. O čo ide? Novelou zákona dostáva vláda do rúk možnosť zvážiť dopredaje nielen menšinových ako doteraz, ale už aj väčšinových podielov v štátnych monopoloch ako sú energetické podniky, lesy, pošta či železnice. Na rozdiel od minulosti však každý privatizačný zámer bude najprv odsúhlasovať parlament a vláda v jeho intenciách bude potom rozhodovať o konkrétnom predaji podielov a konkrétnych obchodných podmienkach. Ide o majetok v hodnote zhruba 82 miliárd korún – tieto majú byť následne využité najmä na financovanie reforiem, predovšetkým dôchodkovej, ale aj na splácanie starých dlhov štátu a investície. Práve možnosť využitia privatizačných príjmov aj na investície boli schválené na základe pozmeňujúceho návrhu poslanca koaličnej ANO Jirka Malchárka. Nie je ale jasné, o aké investície pôjde - bude o tom rozhodovať výlučne vláda. Hovorí sa o tom, že na základe politických dohôd by malo ísť o podporu priemyselných parkov či výstavbu diaľnic. O koľko financií pôjde, ani o tom, aké konkrétne podniky sa sprivatizujú, zatiaľ nie je možné hovoriť. Potvrdil to aj minister dopravy Pavol Prokopovič: AUDIO: „Dôležité je to, že vláda deklaruje, že aj tak si ponechá takú účasť, aby mohla rozhodovať o strategických záležitostiach týchto podnikov. Nedovolím si teraz presne prejudikovať dopredu, koľko to bude percent.“ Ešte pred záverečným hlasovaním plénum zamietlo viacero pozmeňujúcich návrhov opozície – napríklad, aby bola novela vláde vrátená, či návrh na okamžité predloženie doteraz utajovaných obchodných zmlúv v niektorých už sprivatizovaných štátnych podnikoch z minulých rokov, kde štát do rúk investorov previedol 49 percentné podiely akcií s možnosťou manažérskej kontroly podniku. Práve túto skutočnosť najviac kritizoval líder SMERu Robert Fico. Podľa neho vláda konala proti záujmom štátu, keď si nenechala v už sprivatizovaných podnikoch, ako je SPP či Slovenské telekomunikácie, väčšinový vplyv aj v predstavenstve či dozornej rade podniku a žiadal utajené obchodné zmluvy predložiť parlamentu. Koalíciu vyzval, aby: AUDIO: „Tak ako to máte napísané v programovom vyhlásení vlády, že budete presadzovať záujmy štátu v už sprivatizovaných podnikoch, tak to urobte. Podporte návrh, že do 31. 12. musia tieto spoločnosti zosúladiť tieto dokumenty.“ Jeho argumenty odmietol vicepremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš, ktorý žiadosť o zmenu dokumentov označil za retroaktívnu – teda protiprávnu – a zdôraznil, že manažérska kontrola menšinového vlastníka bola pri privatizácii v minulom období v poriadku a bolo to jasné už od začiatku. Odmietol Ficov názor, že vláda koná proti svojmu programu a zdôraznil, že novela zákona je dôležitá aj z týchto dôvodov: AUDIO: „Ďalším dôvodom je obmedzovanie politických vplyvov, posilňovanie transparentnosti a zužovanie priestoru pre korupciu a klientelizmus.“ Podobne ako poslanci SMERU, návrh vlády odmietli aj predstavitelia ostatných opozičných strán – komunisti, HZDS i predseda klubu nezávislých poslancov Vojtech Tkáč. Ich hlasy ale na zabránenie prijatia zákona nestačili. Mal by začať platiť od 1. januára budúceho roka. Jana Pankovčínová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...