Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       17. november 2003 M. Vašečka: Slovensko zostáva aj po novembri 89 konformnou krajinou, problémom je partokracia a médiokracia Jana Pankovčínová O tom, ako sa spoločnosť za 14 rokov od pádu komunizmu zmenila a aké výzvy stoja pred jej politickou reprezentáciou dnes, hovorí v nasledujúcom príspevku Jana Pankovčínová. Slovenská spoločnosť sa za 14 rokov od pádu komunistického systému výrazne zmenila. Jej neoddeliteľnou súčasťou sa napriek občasným pochybeniam stali práva a slobody porovnateľné s inými demokratickými krajinami sveta. V spoločnosti však nastali aj iné, menej pozitívne posuny. Hovorí o nich sociológ Inštitútu pre verejné otázky Michal Vašečka: AUDIO: „Zostala tak, ako bola za komunizmu, tak aj teraz veľmi konformnou voči tomu, čo sa deje. Iba menšia skupina ľudí sa zaujíma o veci verejné. Veľa ilúzií sa stratilo o tom, čo je demokracia, čo je sloboda. Čo sa zrejme stratilo, je sociálna solidarita medzi ľuďmi a samozrejme, že to súvisí s rýchlo sa meniacou sociálnou štruktúrou spoločnosti. A keďže hovoríme o 17. novembri, mám pocit, že sa zmenilo aj vnímanie komunistického režimu. Dnes sa už skôr spomína na nejaké sociálne výdobytky a to, čo bolo zlé, sa zabúda. Mladá generácia dnes už nemá v takej povinnej výbave to, že byť antikomunistom aspoň v tej filozofickej rovine je prinajmenšom natoľko potrebné, ako byť antifašistom.“ Výskumy verejnej mienky podľa Vašečku ukazujú, že ľudí viac ako otázky slobody, demokracie či odporu ku korupcii zaujímajú sociálne istoty. Na jednej strane je to dôkaz toho, že Slovensko nemá zásadné problémy s podstatou svojho štátneho režimu, na druhej sa ale prioritami občanov stáva iba povestná „misa šošovice“. Aj preto pred krajinou a jej politickou reprezentáciou ešte stoja významné výzvy, spojené aj so vstupom do Európskej únie: AUDIO: „Pred politickou elitou na Slovensku do budúcich rokov stojí veľká výzva zmeniť túto krajinu na to, o čom sa hovorí 14 rokov - tzn. liberálnodemokratický režim. Tá výzva je dlhodobá. Je nebezpečenstvo, aby sa Slovensko nezaradilo skôr do radu krajín, ktoré síce ekonomicky prosperujú, ale z hľadiska vnútorných problémov, sú skôr problematické.“ RFE: Je to vôbec reálne, veď Slovensko je vnímané ako konzervatívna, alebo konformná krajina. M. Vašečka: „Je to, samozrejme, beh na dlhé trate a pokojne môžeme pomenovať susedné Rakúsko, ktoré s týmto má dodnes problémy. No a vážnym problémom Slovenska je politickými stranami ovládnutie scény a krajiny, teda to, o čom sa hovorí ako o partokracii a zároveň to súvisí s tým, čo sa nazýva médiokracia - príliš veľký vplyv médií na chod v krajine a to samozrejme sa bude musieť v budúcnosti aspoň do istej miery skorigovať.“ Podľa Vašečku potenciál na zmeny v tejto oblasti existuje, aj keď v malej krajine, kde každý každého pozná a prirodzene patrí k nejakej skupine so spoločnými znakmi, to nebude jednoduché: ADUIO: „Pokiaľ človek nie je v takýchto sociálnych sieťach, tak nemá veľkú šancu uspieť. Teda my už niekde v základe máme isté predpoklady na to, aby sme končili u nejakej partokracie. Takže ten beh bude na veľmi dlhé trate, aj keď si nemyslím, že treba byť skeptický dopredu.“ Jana Pankovčínová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...