Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       19. november 2003 Vysokoškolské vzdelávanie po vstupe do EÚ Oľga Štefucová Už o pár mesiacov bude Slovenská republika písať novú históriu ako členská krajina Európskej únie. Medzi oblasťami, ktoré sa pre jej občanov "otvoria", bude aj oveľa širší vzdelávací priestor. Šancu, ako ho využiť, si v posledných rokoch odškúšali už stovky slovenských vysokoškolákov, ktorí sa zapojili do výmenných študijných programov pripravovaných na pôde Európskej komisie. Po vstupe do únie ich bude oveľa viac. Téme sa venuje Oľga Štefucová. O možnosti študovať na prestížnych univerzitách v zahraničí väčšina dnešných štyridsať či päťdesiatnikov iba snívala. Okúsili ju vari iba deti prominentov komunistického režimu. Dnes je uchopiteľná pre každého vysokoškoláka - pravda, ak je šikovný, odvážny, rozhodný a ide si za svojim. A šance sa podľa Oľgy Šubeníkovej zo Slovenskej akademickej a informačnej agentúry stále rozširujú. AUDIO: "Tie možnosti sú tu veľké. Myslím si, že mnohí študenti si už zvykli využívať tieto možnosti. Keď to porovnávam so študentmi z roku 1990 a v súčasnosti, tak študenti sú jazykovo pripravení. Mnohí vedia čo chcú študovať, kde chcú študovať a prečo chcú študovať." Jedným z nich je aj študent medicíny Ján Bodo, ktorý si z ponuky výmenných študijných programov práve vyberá. AUDIO: "Ja to vidím ako možnosť byť pripravený, keď budeme v Európskej únii, otvorí sa pracovný trh a vlastne, aby som mohol ísť do zahraničia, potom prísť sem a aplikovať nejaké veci, čo som sa naučil, aj tu. RFE: Prečo by sa dnes mladý človek mal rozhodnúť pre pobyt na zahraničnej vysokej škole? J.Bodo: Pozrite, je iné, keď sa niečo musíte učiť, že ste na škole a je iné, keď si niečo vybavujete sami. Chcete to vy a vlastne to učenie, čo už tam prijíma, alebo ten jazyk, to je všetko taká zábavnejšia forma. Iný systém, iný jazyk, iný ľudia a vidíte problémy. Tým, že sa otvára svet, tak sa otvára ten človek tomu svetu." Mnohí však ešte váhajú, alebo sami sebe neveria. Horšie je, ak sa o túto možnosť oberú z vlastnej pohodlnosti. Lebo ponuka štúdia v zahraničí neleží takpovediac na stole. Treba podstúpiť skúšku trpezlivosti, veľa vybavovania, "papierovačiek", svoje zohráva aj obava z toho, či na škole v zahraničí dokáže študent udržať krok. Oľga Šubeníková však napriek tomu v tomto spôsobe vzdelávania vidí obrovskú šancu. AUDIO: "Každý študent, keby sa aspoň pokúsil urobiť niečo preto, aby mohol absolvovať časť štúdia v zahraničí - semester, rok. Pretože po absolvovaní takéhoto štúdia v zahraničí sa mladý človek vracia vyspelejší, sebavedomejší. Pozná hododnotu svojich kvalít." Na európskych vysokých školách už v súčasnosti študujú tisíce slovenských študentov, ktorí sa rozhodli absolvovať túto skúsenosť a využiť šancu ponúkaných štipendií v rámci programov Európskej komisie. A vstupom Slovenska do únie sa ich počet ešte viac rozšíri. SOCRATES, ERASMUS, Leonardo da Vinci, CEEPUS - to sú názvy programov, ktoré môže dnes slovenský vysokoškolák využiť a získať tak nenahraditeľné skúsenosti a vedomosti, z ktorých bude v budúcnosti len profitovať. Urobiť tak môže cez svoju alma mater - z 26 slovenských vysokých škôl je do medzinárodnej výmeny študentov zapojených 19. Naučili sa komunikovať so svojimi partnermi, sú pripravené recipročne prijímať aj zahraničných študentov. Aj keď popravde treba povedať, že záujem z druhej strany je nižší. Organizátori a realizátori medzinárodných študijných programov však veria, že po začlenení sa krajiny do európskeho spoločenstva sa tento pohľad zmení - riaditeľka slovenskej kancelárie Fullbrightovho vzdelávacieho programu Nora Hložeková: AUDIO: "Je dôležité, aby si slovenské akademické inštitúcie uvedomili, aké možnosti sa im otvárajú v Európskej únii a čo najrýchlejšie sa zapojili buď do programov, alebo aplikovali všetky dohody a smernice, ktoré ministri školstva dohodli." Oľga Štefucová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...