|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 6. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
19. november 2003
|
SMK odopiera právo príslušníkom národnostnej menšiny
|
Juraj Hrabko
|
Medzi nevyriešenými bodmi z utorkového rokovania Koaličnej rady je aj návrh SMK, ktorá odmietla hlasovať za nariadenie vlády o zozname obcí, v ktorých môžu príslušníci národnostných menšín používať materinský jazyk aj v úradnom styku a požaduje najskôr prijať novelu zákona o používaní jazykov menšín. O blokácii nariadenia vlády zo strany SMK uvažuje Juraj Hrabko.
I keď Strana maďarskej koalície je azda najdisciplinovanejšou a najspoľahlivejšou stranou v rámci vládnej koalície, stane sa, že aj ona uprednostní vlastný záujem nad záujmami krajiny, vlády aj koalície. Blokáciou schválenia návrhu nariadenia vlády, ktorým sa vydáva zoznam obcí pre účely možnosti používania okrem štátneho, aj menšinového jazyka v úradnom styku, sa SMK pridala k ostatným vládnym stranám nerešpektujúcim zmysel právneho poriadku a usporiadania vzťahov. Podmieňovať prijatie vládneho nariadenia prijatím novely zákona o používaní jazykov menšín v úradnom styku, ktorou by sa terajšia 20 percentná hranica posunula na hranicu 10 percent príslušníkov menšiny v obci, je niečo podobné, ako si mýliť Dalmáciu s decimálkou.
Koaliční partneri SMK v požiadavkách dočasne ustúpili - majú o nich podľa premiéra Dzurindu rokovať až po schválení štátneho rozpočtu. Dôvodom je to, že vládna koalícia sa pred jeho prijatím nechce vnútorne rozhnevať - bude totiž potrebovať hlas každého jedného poslanca z každej jednej koaličnej strany. SMK podľa všetkého takýto prísľub stačí, hoci jeho plnenia sa ani po schválení rozpočtu nedočká. Pre väčšinu koaličných strán je priam vylúčené, aby percentuálnu hranicu - a o rovných 10 percent - znížili. O opozícii ani nehovoriac. Napokon, už samotná myšlienka spojiť nespojiteľné, teda štátny rozpočet s právami menšín - je nevkusná a ústavne nedovolená.
SMK odmieta akceptovať skutočnosť, že sčítanie ľudu pred dvomi rokmi ukázalo oproti predchádzajúcemu sčítaniu neveľký úbytok obcí, v ktorých mohli príslušníci maďarskej menšiny používať materinský jazyk aj v úradnom styku. Ide o 11 obcí, pričom Ukrajinci stratili 12 obcí, Rómovia 4, ale na základe rovnakého sčítania získali Rusíni o 23 obcí viac, v ktorých môžu používať materiský jazyk aj v úradnom styku. Inými slovami - blokácia schválenia nariadenia vlády zo strany SMK je súčasne blokáciou odopretia nárokov a práv rusínskej menšiny, aby mohla začať oficiálne používať materinský jazyk už v 91, a nie iba 68 obciach.
Ak by SMK požadovala nové sčítanie ľudu, zrejme by ju každý vysmial. Blokácia vydania nariadenia vlády nie je však ničím iným, ako nerešpektovaním výsledkov sčítania. Zákon o používaní jazykov národnostných menšín jasne hovorí, že právo používať materinský jazyk v úradnom styku majú menšiny v obciach, v ktorých ich počet dosiahol najmenej a viac ako 20 percent. A že zoznam takýchto obcí vydá vláda nariadením, t.j. právnym aktom, na základe posledného sčítania ľudu. Neschválením nariadenia vlády, ktoré zablokovala SMK, si vláda neplní svoju povinnosť, ktorú jej ukladá tak Ústava, ako aj zákon, pretože neprípustným spôsobom obmedzuje právo rusínskej menšiny používať materinský jazyk tam, kde jej to zákon umožňuje. Postup SMK síce možno chápať, ale potrebné je ho odmietnuť.
Pre RFE Juraj Hrabko
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|