Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       22. november 2003 Mám dôvod si myslieť Marián Leško Mnohí analytici a komentátori o dnešnom premiérovi už povedali či napísali, že sa vo viacerých ohľadoch začal podobať na svojho predchodcu. Mám dôvod si myslieť, že sa Mikuláš Dzurinda podobá na Vladimíra Mečiara aj v tom, že ako premiér ťažko zvláda svoje stranícke víťazstvo. Obaja totiž vo vlastnom subjekte vyprodukovali čelné zrážky, v ktorých zvíťazili, ale toto víťazstvo bolo kontraproduktívne. Obrátilo sa proti nim. Pred desiatimi rokmi predseda Mečiar vyvolal konflikt s Milanom Kňažkom. Vtedajší premiér ho síce hravo vyhral a jeho podpredseda musel z hnutia odísť, ale za takú cenu, že osem ľudí z poslaneckého klubu HZDS odišlo s Kňažkom. Vladimír Mečiar vtedy utrpel víťazstvo zvláštneho druhu: stvoril si nepriateľa, nad ktorým zvíťazil, ale sám na to doplatil, lebo jeho vláda stratila v parlamente väčšinu. Zdá sa, že podobné víťazstvo nedávno utrpel aj Mikuláš Dzurinda. Kvôli úpornej snahe zbaviť sa riaditeľa NBÚ vyprodukoval konflikt s Ivanom Šimkom, bleskovo v ňom zvíťazil a odvolal svojho podpredsedu z ministerskej i straníckej funkcie. Toto víťazstvo ho však prišlo draho, lebo sedem poslancov SDKÚ „odišlo“ do Slobodného fóra pána Šimka. Aj keď sú nominálne členmi SDKÚ, ukazuje sa, že ich väzba k platforme je silnejšia ako lojalita k materskej strane. Jedno však treba predsedovi Dzurindovi uznať. Na rozdiel od Mečiara, on Šimka zo strany nevyháňa, čo ho však pred následkami jeho víťazstva neochránilo. Pozorovatelia slovenskej politiky môžu sledovať, ako sa rázny a rozhodný šéf najsilnejšej vládnej strany, ktorý v SDKÚ striktne vyžadoval stranícku disciplínu, zmenil na nanajvýš chápavého a tolerantného politika. Na vyhlásenia svojho bývalého podpredsedu, že SDKÚ sa pod jeho vedením zmenila na „organizáciu, v ktorej ide iba o moc“, že práve on zmenil stranu hodnôt na stranu záujmov, Mikuláš Dzurinda reagoval iba poznámkou, že s tým „zásadne nesúhlasí“, ale potom osobne bránil právo svojich kolegov vytvoriť v strane platformu, lebo vraj „čo nie je zakázané, je dovolené“. Aj voči názorom Ivana Šimka, ktoré sa nepríjemne dotkli spôsobu, akým vedie stranu a realizuje politiku SDKÚ, prejavil maximálnu veľkorysosť: „Každý v strane má právo mať svoj názor, ako si dlho bude želať,“ vyhlásil Mikuláš Dzurinda. Keby bol Šimkove právo na vlastný názor a jeho prejavenie uznával aj po hlasovaní o šéfovi Národného bezpečnostného úradu, nemal by ako predseda vlády dnešné starosti. Bez poslancov, ktorí sa hlásia k Slobodnému fóru, má vládna koalícia v parlamente už len 67 členov. A treba povedať, že Šimko kuje železo, kým je horúce a usilovne využíva každú príležitosť, aby mohol s premiérom a celou koalíciou nesúhlasiť. Napokon, nie je to ani veľmi zložité, lebo sa môže odvolávať nielen na program SDKÚ, ale aj na programové vyhlásenie vlády. Na to, že na obranu nie sú vyčlenené dve percentá HDP, hoci je to náš záväzok vo vzťahu k Severoatlantickej aliancii, na to, že vládna novela volebného zákona navrhuje jeden volebný obvod, hoci sa v programovom vyhlásení hovorí, že „vláda navrhne zmenu volebných zákonov so zámerom zvýšiť počet volebných obvodov“. Ak neoficiálny šéf platformy presvedčí jej členov, že by nemali podporiť budúcoročný rozpočet v navrhovanej podobe, lebo prechod kompetencií na samosprávu nie je sprevádzaný dostatočnou fiškálnou decentralizáciou, tak to vládnu koalíciu dostane do takých ťažkostí, že sa dnešná vláda neudrží. V takom prípade premiér Dzurinda zaplatí za stranícke víťazstvo nad vlastným podpredsedom rovnakú cenu, akú zaplatil aj jeho predchodca. Na rozdiel od Mečiara, ktorý sa po predčasných voľbách vrátil k moci tretí raz, Dzurinda by taký návrat nezvládol. Víťazstvo sa totiž oveľa ľahšie mení na prehru, ako prehra na víťazstvo.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...