|
|
| |
|
Dnes je streda, 9. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
24. november 2003
|
Dôchodková reforma v Čechách nemení systém
|
Eva Reiselová
|
Kým krajiny Európskej únie zotrvávajú na financovaní dôchodkov podľa starého systému, čo znamená, že pracujúci z odvodov hradia penzie dôchodcom, postkomunistické krajiny sa vydávajú novou cestou. Okrem Českej republiky. Spôsobuje to aj tamojšie rozloženie politických síl, ktoré je zásadne odlišné od Slovenska. Viac už Eva Reiselová.
V Českej republike majú sociálne poistenie už od roku 1996. Dôchodky sa vyplácajú zo štátneho rozpočtu, ale sú účelovo viazané len na penzie. Peňazí je však stále menej. Vlaňajší deficit dosiahol 20 miliárd korún, aj preto sa vláda v rámci reformy verejných financií zamerala aj na dôchodkový systém. Podľa vedúceho oddelenia českého ministerstva práce a sociálnych vecí Jiřího Biskupa:
AUDIO: "Spůsobuje to ubytek těch, kteří do systému přispívají a přibývá těch, kterí pobírají důchody. Dnes máme dva miliony 400 tisíc důchodců a do systému přispívá necelých pět milionů. Takže ten poměr se stále zhoršuje."
Výdavky v pomere k HDP o málo presahujú deväť percent. Ak Česi nič nezmenia, za tridsať rokov by to bolo už takmer 20 percent. Európska únia sa točí okolo jedenástich a tiež je nútená reformovať.
V súčasnosti je v medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh ďalšieho postupu dôchodkovej reformy v Českej republike, ktorý obsahuje dve možnosti riešenia. Prvá z nich hovorí len o parametrických zmenách, to znamená ďalšie úpravy veku odchodu do dôchodku či zvyšovanie odvodov do fondov. Tie však upravovali v Českej repblike len pred pár týždňami z 26 na 28 percent. Rovnako, síce v pomalom tempe, ale predsa len sa zvýšil vek odchodu do dôchodku u mužov na 63 rokov, u žien na 57. V Českej republike, na rozdiel od Slovenska, má na to vplyv počet vychovaných detí. Tam si ale zasa rodič nemôže odpisovať polpercenta z odvodov.
Druhý variant je takzvaný NDC /National Defined Contribution/, vysvetľuje ho Jiří Biskup
AUDIO: "Je to pomyslne, nebo zdánlivě příspevkově definovaný systém známý zejména ze Švédska. Proto se mluví o zdánlivě příspevkově definovaném, protože sice ty příspěvky se tam zapisují na ten účet občana , ale financují se z nich důchody, kterí se aktuálně vyplácejí."
Čiže klasický priebežný systém, ktorý má málo spoločné so slovenskou, poľskou ale i maďarskou reformou. U severných i južných susedov už rozbehli sporenie na osobný účet pred pár rokmi, v obidvoch krajinách majú problémy s jeho financovaním. Experti Svetovej banky však upozorňujú, že chyba nie je v systéme, ale v jeho zavedení. Napríklad desatinu nákladov obidvom krajinám pohltil marketing.
V Českej republike sú pomalší. Tam chcú aj o spomínaných variantoch diskutovať a v prípade spomínaného priebežného systému, ho rozbehnúť až v roku 2010. Ktorou cestou sa vydajú, vláda rozhodne do konca tohto roka. Opäť Jiří Biskup:
AUDIO: "V podstate ide o zásadné politické rozhodnutí."
O druhom, sporivom pilieri uvažujú za riekou Moravou len pravicové strany. Tam už totiž všetky detské choroby doplnkového pripoistenia preboleli, preto sa ostatní uspokojujú úvahou, že prvý základný systém poskytne časom 45 percentnú náhradu mzdy a doplnkové pripoistenie ďalších 15 percent. Podľa niektorých analytikov je to skôr ilúzia ako idea. Dnešná miera náhrady je v Čechách podobná ako na Slovensku - 42 percent priemernej mzdy.
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|