Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       1. december 2003 Aj žiť na ulici je životný štýl Eva Reiselová Bratislava nie je len centrom republiky, ale aj ľudí, ktorí si nevedia nájsť svoje miesto pod slnkom už aj preto, že stratili prácu, domov, rodinu. Alebo sa im zdá život na ulici slobodnejší, hoci tvrdší. Magistrát hlavného mesta sa snažil minulý týždeň zmapovať skutočný stav, koľko ich je a v akej situácii žijú. Viac povie Eva Reiselová: Okolo stovky policajtov od jednej v noci do šiestej ráno prešlo desiatky miest, kde zvyknú tráviť noc bezdomomovci. Chýry hovoria o troch až piatich tisíckach. Podľa prvého námestníka primátora Branislava Hochela sa tieto čísla nepotvrdili. Nočnou Bratislavou správa rýchlo letela, niektorí bezdomovci si ju poslali mobilom. Z kontrolovaných 187 ľudí má drvivá väčšina trvalé bydlisko, ale nebýva v ňom. Aj preto je termín - bezdomovec - diskutabilný. Podľa náčelníčky mestskej polície Zuzany Zajacovej: AUDIO: "Sú to ľudia, ktorí si zvolili systém života, ktorí mnohokrát aj odmietnu pomoc mesta, žiaľ - je to ich štýl." Len šiesti poberajú dávky sociálnej pomoci. Medzi ľuďmi na ulici sa objavila aj jedna rodina s dvoma malými deťmi. Vrchná radkyňa námestníka primátora Gabriela Šedová dnes mohla oznámiť, že: AUDIO: "Rodina bude odvezená na našu sociálnu ubytovňu na Fortunu." Vlaňajšia zima priniesla smrť podchladením siedmim ľuďom. Aby sa takto kruto nepodpísala aj tá nadchádzajúca, ešte do Vianoc chce magistrát otvoriť útulok vo Vrakuni. Nocľah a jedno teplé jedlo, plus teplú vodu v sprche v ňom nájde 60 bezdomovcov. No ako zdôrazňuje Branislav Hochel: AUDIO: "Nie je cieľom poskytnúť týmto ľuďom stále alebo celodenné ubytovanie." Len modré oči dnes svietili vyše dvadsaťročnému Vladovi predpoludním z čierneho čarodejníckeho klobúka a plášťa - aj jeho kostým mal upozorniť, že decembrové číslo pouličného časoisu Nota Bene prináša v predstihu prvú kapitolu dlho očakávaného prekladu piateho dielu knihy, ktorá znova vrátila deti k písmenkám - Harryho Pottera. Vlado však predáva časopis od začiatku - teda už dva roky. Ako to zmenilo jeho život vraví sám. AUDIO: "Mám možnosť zaplatiť si ubytovňu, kúpiť si stravu, chodiť lepšie oblečený a je to omnoho lepšie než predtým." RFE: Môžete povedať, aké máte vzdelanie? AUDIO: Som vyučený záhradník. RFE: A nechceli by ste robiť v záhradníctve? AUDIO: "Chcel, lenže zatiaľ nie je taká možnosť v Bratsialve ani v okolí." Vlado má aj mamu, aj dve sestry. Bývajú v Petržalke. Napriek tomu vyrástol v detskom domove, o zlom zážitku z detstva hovoriť nechce. 54 ročný Stano je murár obkladač, časopis predáva s barlou - teda nielen vek, ale aj zdravie mu nedovolí murovať. Z jeho hlasu už taký optimizmus necítiť: AUDIO: "Ono to pomáha na to jedlo, bývanie, niečo na seba kúpiť v Second hande. Som nútený toto predávať." Nesťažuje sa však. Je pyšný na to, že ľudia si k nemu chodia kupovať pravidelne a nik sa ešte nesťažoval. Číslo 001 na preukaze predajcu pouličného časopisu má Eva - vek okolo tridsať. Niekto si ju možno pamätá z električiek, zistili jej však epilepsiu, vodičák musela odložiť na dno šuplíka. Ostala na ulici. Dnešný deň bol pre ňu v predaji úspešnejší ako ostatné, hoci: AUDIO: "Väčšina sú to tí, čo u mňa pravidelne kupujú, takže by som ani nepovedala, že je to Harry Potter." RFE: Chceli by ste zmeniť svoj život, že by ste pracovali niekde inde? AUDIO: "Priznám sa, že som si založila občianske združenie s názvom "A je to" a našla som si tím ľudí na prevádzku ubytovne. Tak som sa na toto dala. Aby som mala aj nejaký účel - pre ľudí slúžiť." Hovorí Eva, ktorá stále predáva Nota Bene, hrá divadlo s bezdomovcami, komunikuje s ľuďmi - niektorí ju zdravia zďaleka. Jednoducho svoj život nevzdala.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...