Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       3. december 2003 Slovensko a Česká republika majú za sebou 10 rokov samostatnosti a podobné problémy pred i za sebou Jana Pankovčínová Pod názvom Slovensko 2003 - desať rokov samostatnosti a rok reforiem sa dnes v Bratislave diskutovalo na konferencii, ktorú zorganizoval Medzinárodný republikánsky inštitút a slovenská mimovládna organizácia Inštitút pre verejné otázky. O jednej z tém - o prechode a budovaní demokracie a politického systému - už hovorí Jana Pankovčínová. Už desať rokov si Slovensko píše kapitolu vlastnej samostatnosti. Sú v nej zapísané rôzne udalosti, ktoré sú predmetom rôznych diskusií a analýz. Venujme sa ale iba ceste budovania demokracie a politického systému. 10 rokov malo lepšie i horšie obdobia, k tým horším patrí polovica 90-tych rokov a autoritatívne tendencie Mečiarových vlád. Práve to ale možno paradoxne, ako hovorí známa sociologička, profesorka Soňa Szomolányi, prispelo k mobilizovaniu občanov a iných politických elít k odporu, k zjednocovaniu a následnému zvráteniu situácie. Cesta Slovenska k demokracii teda bola a je „kľukatá“, na druhej strane ale dynamickejšie a oveľa rýchlejšie dokázalo preklenúť problémy a nedostatky. „Slovensko je konsolidovanou demokraciou,“ povedala Soňa Szomolányi. Porovnávanie s ostatnými krajinami regiónu je pritom rovnako významný. Logicky najmä so susednou Českou republikou, s ktorou zdieľalo spoločnú históriu a ako sa zdá, po vstupe do Európskej únie bude zdieľať aj spoločnú budúcnosť. Problémy oboch krajín preto Soňa Szomolányi nepovažuje za neobvyklé: AUDIO: „Tie problémy, ktoré stále majú naše republiky a budú mať, tými prešli aj také krajiny, ako je Francúzsko, Taliansko, Nemecko. Ja tu skutočne nevidím nič mimoriadne špecifické, napríklad polarizovanie spoločnosti, s tým sa Francúzsko vysporiadavalo prakticky od Veľkej francúzskej revolúcie a až v 80-tych rokoch došlo k úplnej konsolidácii demokracie. Takže za tých 10 rokov Slovensko prešlo v takom zrýchlenom tempe vývin, ktorý iné krajiny tým, že začali ten proces skôr, mali viac rozložený v čase. Ak je niečo veľmi kumulované, tak to prináša aj vyššiu turbulenciu, ale budú to už štandardné problémy.“ Obe krajiny majú parlamentnú formu demokracie, na rozdiel od Českej republiky má Slovensko ale silnejšie vybudované prvky priamej demokracie - občania priamo rozhodujú o voľbe prezidenta či o využití práva na referendum. Isté zaostávanie analytici vidia v budovaní politických strán, ich nejasnom smerovaní, častom rozklade a zmenách usporiadania. Hovorí Karel Vodička z Fakulty sociálnych vied Karlovej univerzity a Univerzity Bundeswehru v Hamburgu: AUDIO: „Tak ako v ČR, aj na Slovensku nemožno ten súčasný politický systém považovať za štandardn. Je to stále politický systém, ktorý sa nachádza v procese transformácie. Najmä je to vidieť na tom, že stranícky systém je v ČR pomerne stabilný, kým na Slovensku je veľmi nestabilný, ale najmä ide o verejnosť, nakoľko ľudia súhlasia s demokratickým systémom, nakoľko sú ochotní ísť za demokraciu aj demonštrovať, ako sú ochotní sa angažovať v politických stranách, to v týchto krajinách nie je dostatočné.“ Obe krajiny tiež podľa Karla Vodičku spoločne „trpia“ takými javmi, ktoré majú korene ešte v komunizme, najmä masovo rozšírenom úplatkárstve, či rodinkárstve: AUDIO: „Je potrebné vidieť, že Česká republika je v korupcii v rebríčku napríklad za Bieloruskom, že Slovensko je za Kolumbiou, Ekvádorom, čiže za krajinami, ktoré sú považované za krajiny tretieho sveta. Z tohto hľadiska má veľký význam práve pristúpenie SR a ČR k EÚ, kde sú určité mechanizmy na boj proti korupcii, ktoré sa postupne tiež prevezmú a ktoré ten boj proti korupcii uľahčia.“ Jana Pankovčínová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...