Hlas Ameriky	Dnes je štvrtok, 24. júl 2008       3. december 2003 Do EÚ vstúpi aj slovenské zdravotníctvo Oľga Štefucová S blížiacim sa vstupom Slovenska do Európskej únie je čoraz aktuálnejšou nielen otázka za akých podmienok, ale aj s akým kreditom. Mali by si ju klásť všetci, ktorým na využití núkajúcej sa šance záleží. Položili i hľadali odpoveď na ňu dnes na workshope aj členovia Asociácie súkromných lekárov. S akým výsledkom? sa pokúsi načrtnúť Oľga Štefucová. Privátni lekári - špecialisti, ktorí ako prví v rezorte zdravotníctva prešli na vari až príliš krehkú ľadovú plochu zdravotníckeho biznisu vedia, čo ich čaká. Po otvorení hraníc únie totiž nič - zrejme okrem peňazí - nebude slovenským občanom brániť v tom, aby za odborným ošetrením vycestovali do zahraničia. Ak sa totiž naplnia ciele reformy a s ňou spojené prognózy o výraznom zvýšení finančnej spoluúčasti Slovákov na zdravotnej starostlivosti, rozdiel bude akurát v kvalite poskytnutých služieb. Problém sa však dá vidieť aj z druhej strany - pacienti z krajín EÚ prídu na Slovensko. Hovorí prezident Asociácie súkromných lekárov Ladislav Pásztor: AUDIO: "Keď sa tu objaví skutočne čoraz viac občanov EÚ, ich zdravotné poisťovne budú chcieť od nás niečo iné, než na čo sme boli doteraz zvyknutí. Je to otázka určitých štandardných diagnostických a liečebných postupov a je to najmä oblasť kontroly a riadenia kvality. Pretože jednoducho nebude možné poskytovať zdravotnú starostlivosť podľa nás pre občanov EÚ bez toho, aby konkrétny poskytovateľ nemal nejaký systém manažérstva kvality." Ibaže to je len jedna stránka veci. Ako zaznelo na dnešnom workshope, všetko "nerobí" iba vybavenie ambulancie najmodernejšou a najkvalitnejšou technikou, ceny za ošetrenie, či samotná špecializácia lekára. Zmeniť treba aj prístup lekárov k pacientom. AUDIO: "V únii, vo väčšine krajín nie je možné napríklad pacienta zavolať krikom sestričky do čakárne: pán xy poďte na ten odber, alebo na niečo. Je to otázka ochrany identity pacienta. Už len takáto maličkosť ukazuje, že naozaj sa dostaneme do iného prostredia, ako doteraz." No a veľmi dôležitú rolu bude zohrávať aj cena za poskytnutú zdravotnícku starostlivosť. Situáciu v cenotvorbe za zdravotnícke výkony a s nimi súvisiace diagnostické postupy by už v nasledujúcich rokoch mal síce zlepšiť tzv. DRG systém - tj. platba prislúchajúca k príslušnej diagnóze - a v týchto dňoch naň Slovensko dostalo od Svetovej banky pôžičku vo výške 2 miliardy 800 miliónov korún, ale potrvá nejaký čas, kým sa všetko rozbehne. Navyše, ekonómovia a analytici v oblasti zdravotníctva upozorňujú, že všetko sa dá zneužiť. Tak ako súčasná legislatíva, ktorá sa až príliš často v oblasti tvorby cien v tomto špecifickom rezorte deformuje. A to aj zo strany samotného lekára. Vysvetľuje odborník pre túto oblasť Kamil Majerník. AUDIO: "Ten lekár má svoju predstavu o tom, čo by chcel zarobiť. On vždy urobí toľko výkonov, bez ohľadu na ich kvalitu, časovú náročnosť, závažnosť toho ochorenia, koľko potrebuje. RFE: K čomu to vedie? K. Majerník: Vedie to k tomu, že najmä tá kvalita tej zdravotnej starostlivosti nemusí byť u tých pooskytovateľov taká, ako by mohli dosiahnuť v prípade, že by tá ich práca bola normálne, podľa nejakých nákladov, ocenená." Suma sumárum, dnešné diskusné fórum súkromných lekárov poodhalilo nevyhnutnosť, že na ceste do Európskej únie a za pacientom - rovnako domácim ako aj cudzincom - by mali v mnohom popracovať aj sami na sebe. Oľga Štefucová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...