|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
4. december 2003
|
Zápas o doprivatizáciu strategických podnikov vláda napriek prezidentovmu vetu vyhrala
|
Jana Pankovčínová
|
Poslanci večer schválili prezidentom vetovaný zákon o veľkej privatizácii. Vláde umožní, aby doprivatizovala štátne podiely vo vybraných strategických podnikoch a príjmy z nich použila na financovanie reforiem a významné investičné projekty. Parlamentná rozprava ale bola búrlivá. Podrobnosti z nej a najmä výsledky hlasovania už povie Jana Pankovčínová.
Výsledky hlasovania boli pre prívržencov i odporcov zákona na prvý pohľad jasné - opozícia sálu demonštratívne opustila, koalícia spolu s nezávislými poslancami, ktorí pred časom opustili jej rady, hlasovali za schválenie zákona v pôvodnom znení. Prezidentovo veto tak koalícia a vláda prelomila. Rozhodlo tak 78 prítomných poslancov. Dzurindov kabinet tak má po dnešku a po tom, čo zákon vyjde v Zbierke zákonov voľné ruky na doprivatizáciu vybraných strategických podnikov - napríklad elektrární, predaj ktorých sa už pripravuje.
Prezident Rudolf Schuster vrátenie zákona odôvodňoval okrem iného tým, že keďže ide o významné strategické podniky, o ich privatizácii by nemala rozhodovať vláda, ale parlament. Nepozdávala sa mu pasáž, že vláda bude štátne podiely privatizovať po tom, ako jej privatizačný zámer do 30-dní posúdi parlament. Riziká podľa prezidenta spočívajú najmä v tom, že ide o krátku lehotu, ale aj - a to v rozprave zdôraznil aj opozičný poslanec za HZDS Sergej Kozlík:
AUDIO: „Vláda nie je viazaná závermi parlamentu, dokonca, keď parlament tieto záležitosti z istých dôvodov neprerokuje, tak vláda ani nemusí na stanovisko parlamentu ani čakať."
Toto však rázne odmietol minister financií Ivan Mikloš, podľa ktorého právomoc prijímať privatizačné rozhodnutia sú plne v rukách vlády:
AUDIO: „Chcem veľmi jasne povedať, že takéto zdôvodnenie vrátenia zákona je protiústavné. Nie preto, že by som bol ústavný právnik, ale existuje už stanovisko ústavného súdu k meritu tejto veci."
A síce, dodajme, že kompetencie vykonávať hospodársku politiku vrátane privatizácie má v zmysle ústavy vláda a nie parlament. Ten má len vládu kontrolovať a v prípade nespokojnosti môže odvolať ministrov či kabinet ako taký.
V rozprave ale prezidentove výhrady neobhajovali len opoziční poslanci, ale aj nezávislý poslanec, ktorí odišiel z vládnej ANO Branislav Opaterný a platformista SDKÚ Ivan Šimko. Opaterný podčiarkol, že je zásadne za doprivatizáciu štátnych podielov, pretože štát nie je dobrý vlastník a do budúcnosti sa eliminuje možnosť tunelovania podnikov a ich straníckeho delenia, na druhej strane ale ostro kritizoval iné ustanovenie zákona, ktoré hovorí o použití financií z privatizácie vládou. Napadol ustanovenie, ktoré do zákona „pretlačil" šéf poslaneckého klubu ANO Jirko Malchrárek, aby sa výnosy z predaja mohli použiť nielen na financovanie reforiem, ale aj na iné „významné investície". To je podľa Opaterného v rozpore s vládnym programom a dodal:
AUDIO: „A kto už má dodržiavať programové vyhlásenie, ak nie vláda a poslanci koaličných strán? Toto je najlepšia cesta k vytváraniu nových zdrojov korupcie, klientelizmu a politických obchodov."
Rozpornosť tohto ustanovenia s programom vlády priznal otvorene aj minister financií Ivan Mikloš a poslancom dal verejný prísľub, že sporné ustanovenie zákona „vláda nikdy nevyužije". Zároveň dodal, že sa bude usilovať:
AUDIO: „...aby pri najbližšej novele toto ustanovenie zo zákona bolo vyškrtnuté, aby tam nebolo."
Dodajme ale, že zákon platí ako celok a tak bude aj publikovaný a bude len na dobrej vôli vlády, aby financie z privatizácie nedávala na rôzne investičné stimuly a projekty, po ktorých takmer každý týždeň volá minister hospodárstva za ANO Pavol Rusko.
Jana Pankovčínová, Slobodná Európa
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|