Hlas Ameriky	Dnes je piatok, 4. júl 2008       5. december 2003 Prezidentova správa o stave republiky: Kritický zoznam známych skutočností pohľadom opozičného politika Milan Žitný Analýzu správy prezidenta Rudolfa Schustera o stave republiky pripravil v nasledujpcom príspevku Milan Žitný. Správa prezidenta Rudolfa Schustera o stave republiky v roku 2003 zostala verná tradícii prezidentových správ - je kritická voči vláde a vládnej koalícii. V kontexte všetkých prezidentových správ vyznieva táto správa najviac ako prejav predstaviteľa opozície, oveľa menej už ako príspevok nestranného, nad každodenné udalosti povzneseného štátnika, hľadajúceho generálne odpovede na zásadné otázky a otázniky v živote pluralitnej spoločnosti. I keď prezident spomína v správe aj niektoré úspechy a pozitíva, ohraničuje ich prakticky na zahraničnopolitické ciele - vstup do Európskej únie a do Severoatlantickej aliancie. Tieto ciele by sa ale nepodarilo dosiahnuť bez toho, aby vnútorná politika štátu nebola demokraticky konsolidovaná a odborne kvalifikovaná na potrebnú a požadovanú úroveň. Z tohto pohľadu je Slovensko dnes oveľa lepšie politicky a odborne riadené, než do jesene roku 1998, keď moc v krajine preberala prvá vláda Mikuláša Dzurindu. Prijatie do NATO a EÚ je dôkazom, že Slovensko je už dnes demokraticky a slobodne žijúcou krajinou. Ešte pred niekoľkými rokmi tomu tak nebolo a nádej na zmenu bola v nedohľadne. Táto generálna zmienka, ktorú sa žiada podčiarknuť, v správe prezidenta chýba. A žiada sa dodať, že členstvo v EÚ a NATO nebolo pre občanov a demokratických politikov krajiny kalkulovaným cieľom z úradu technokrata, položkou v štatistike splnených úloh, ale ich prirodzenou túžbou po zmene a tiež nevyhnutnou podmienkou na udržanie demokracie a slobodného prostredia aj v budúcnosti. Prezident Schuster v správe konštatuje, že vstup do NATO a EÚ je spoločným výsledkom hlavných aktérov zahraničnej politiky Slovenskej republiky – parlamentu, vlády i prezidenta. Bez poznámky, že hlavným aktérom prointegračných a prodemokratických trendov bola v prvom rade rozhodujúca vôľa voličov v roku 1998, to nie je pravdivé, či presné konštatovanie. Práve výrazná zmena kvality politickej elity, ktorú priniesli voľby ´98, umožnila vstup, respektíve návrat Slovenska do prostredia demokratických krajín. Dedičstvá predchádzajúcich režimov sa prirodzene a nepochybne podpisujú aj pod udalosti po roku 1998 a nová politická moc je týmito dedičstvami tiež ovplyvňovaná. Na rozdiel od komunistického režimu a autokratických vlád Vladimíra Mečiara však predchádzajúca a súčasná vládna koalícia prejavujú nesporne vyššiu mieru úcty hodnotám demokracie, pluralite názorov a pestrosti dialógu. Prakticky všetky neduhy, ktoré prezident v správe kritizuje, by sme našli bez veľkej námahy vo všetkých postkomunistických krajinách, dokonca i v tých, ktoré neboli zabrzdené vo vývoji režimami mečiarovského typu. V tomto svetle sa prezident až zbytočne detailne venoval popisu problémov a javov, ktoré sú - či chceme alebo nie - sprievodnými znakmi transformácií systémov totalitných a autokratických na demokratické. Existencia problémov, škandálov, anomálií vo verejnom živote nemôže byť len a iba mostom k zdrvujúcej kritike vlády, vymenovaniu negatívnych javov rad za radom v takom dôležitom dokumente, akou je - alebo mala by byť - správa o stave republiky. Pretože o prezidentom citovaných negatívach, akokoľvek nepríjemných, obludných a frustrujúcich, sa diskutuje vo verejnosti už nejaký čas, a to otvorene a bez obáv z následkov pre jednotlivcov, ale s varovaním na dôsledky pre celú spoločnosť. Prezidentom spomínané neduhy boli napokon odhalené verejnosťou ako nevhodné pre slušnú spoločnosť a médiami postavené na pranier. Tým sa stali zároveň aj výzvou pre každého angažovaného občana, aby ich pomohol odstrániť z verejného života. Od hlavy štátu ako od angažovaného občana sa však očakáva, že príde s víziou, ako kvalitatívne postúpiť o stupienok vyššie. A práve toto v správe o stave republiky v roku 2003 bohužiaľ nenájdeme. Milan Žitný, RFE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...