Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       6. december 2003 Mám dôvod si myslieť... Marián Leško Vďaka okolnosti, že Katarína Tóthová sa vrátila do parlamentných lavíc, dostala sa do novín aj informácia o tom, že Krajský súd v Bratislave uznal nárok Úradu vlády, že musí vrátiť odmeny, ktoré dostala ako vicepremiérka tretej Mečiarovej vlády. Mám dôvod si myslieť, že v tomto príbehu poskytnutých a vymáhaných odmien sa v ako v kvapke rosy odráža slovenský spoločenský vesmír. Odráža sa v ňom, ako ľahko sa tu na najvyšších miestach porušuje zákon a ako ťažko sa zjednáva náprava. Ide pritom o príbeh, ktorý je z právneho hľadiska ľahký a nekomplikovaný. V máji 1993 Národná rada SR schválila zákon, ktorým upravila platové pomery ústavných činiteľov. Zákon určil platy, funkčné príplatky i paušálne náhrady pre členov vlády. O odmenách v ňom nebolo ani slova. Napriek tomu ich vtedajší premiér Mečiar ministrom svojej druhej vlády pokojne udeľoval. V júni 1994 Najvyšší kontrolný úrad prvý raz oficiálne skonštatoval, že týmto postupom bol porušený zákon. Po svojom treťom návrate do funkcie premiéra Vladimír Mečiar v nezákonnej praxi vyplácania odmien pokračoval. Vtedajší predseda NKÚ Jozef Balejík preto oficiálnym listom predsedu vlády znovu upozornil, že mu platná právna norma „takúto možnosť nedáva“. Napriek tomu premiér Mečiar ešte šesťkrát udelil odmeny členom vlády, čím pripravil štát o takmer 14 miliónov korún. Po roku 1998 sa tým zaoberal aj vyšetrovateľ, ale v jeseni roku 2001 trestné stíhanie prokurátor zastavil. Zastavil ho preto, lebo konanie premiéra Mečiara vraj naplnilo len formálne znaky trestného činu, ale nenaplnilo znak materiálny, ktorým je spoločenská nebezpečnosť. Inými slovami, podľa prokurátora nebolo spoločensky nebezpečné, že predseda vlády porušil zákon a zabezpečil neoprávnený prospech ministrom. Nebolo nebezpečné, že tým spôsobil štátu škodu veľkého rozsahu. Nebolo nebezpečné, že sa tohto činu dopustil opakovane, hoci bol na protizákonnosť svojho postupu opakovane upozornený. Skutočný dôvod, prečo bolo trestné stíhanie zastavené, spočíval v niečom inom. Odmeny svojim ministrom bez zákonného podkladu dvakrát udelil aj premiér Dzurinda. Keby boli orgány činné v trestnom konaní pokračovali v stíhaní bývalého premiéra, zle by sa im vysvetľovalo, prečo nie je stíhaný aj jeho nástupca. Faktom je, že ministri prvej Dzurindovej vlády uznali, že im odmeny boli vyplatené nezákonne a všetci ich štátu vrátili. Ministri tretej Mečiarovej vlády to uznať odmietli a preto ich musel Úrad vlády súdne vymáhať. Výsledky vymáhania sú viac ako tristné. V marci 2003 súd rozhodol, že Vladimír Mečiar svoje odmeny vrátiť nemusí, lebo skutok je už premlčaný. Jozef Kalman, ktorý dostal na odmenách viac než pol milióna, ich vrátiť nemusí, lebo súd rozhodol, že škodu nie je oprávnený vymáhať Úrad vlády, ale Slovenská republika. Marián Andel nič vrátiť nemusí, lebo vec je premlčaná. Sergeja Kozlíka okresný súd zaviazal, že má vrátiť odmeny vo výške 113 –tisíc Sk, ale rozsudok ešte nie právoplatný, lebo Kozlík sa odvolal na krajský súd. V prípade Kataríny Tóthovej krajský súd rozhodol, že z odmien vo výške 511-tisíc korún musí vrátiť približne polovicu, lebo zvyšok už je premlčaný. Aj keď je pravda, že na Slovensku sa stali aj horšie veci ako nezákonné vyplatenie odmien, beztrestnosť tohto počinu, i nedosiahnuteľnosť účinnej nápravy, aj tak ide o veci, ktoré sú viac než deprimujúce. Zlepšiť náladu nám môžeme azda len na jedno. Podľa pani Tóthovej návrat jej osoby do parlamentu bude pre legislatívnu činnosť určite „len prínosom“. Kto chce, môže sa už tešiť. Marián Leško je komentátorom denníka Sme		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...