Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       8. december 2003 Diskriminácia je zlo Eva Reiselová Do konca decembra tohto roka mali členské i pristupujúce krajiny Európskej únie zapracovať do svojej legislatívy zásadu rovnakého zaobchádzania. Nie všetkým sa to podarilo. Aj o tom bola reč na konferencii, ktorá sa koná dnes v Bratislave. Dopoludňajší program sledovala Eva Reiselová: Únia nepredpisuje, či jeden zákon alebo zapracovanie antidiskriminačných princípov do viacerých právnych noriem. Krajiny únie si preto vyberajú. Napríklad Belgicko prijalo jeden zákon, maďarský parlament by o osude svojho antidiskriminačného zákona mal rozhodnúť hlasovaním dnes alebo zajtra. Ministerka maďarskej vlády pre rovnosť príležitostí Katalin Lévay však zdôraznila , že koalícia je jednotná a mala by návrh zákona, ktorý vymenúva osemnásť kategórií vrátane sexuálnej orientácie, prijať. V Belgicku prijali jednu antidiskriminačnú právnu normu tohto roku vo februári. Na Slovensku sa zatiaľ nedarí zhodnúť sa v názore, či jednu, alebo zapracovanie do celého právneho systému. Treba povedať, že na rozdiel od Maďarska, v Slovenskej republike práve koalícia nie je jednotná. Podpredseda vlády Pál Csáky dnes predpoludním zdôraznil: AUDIO: "Demokaciu a ľudské práva nemôžeme od seba oddeliť. Miera a kvalita rešpektovania ľudských práv a základných slobôd v praxi je jedným z hlavných ukazovateľov úrovne pluralitnej demokracie v štáte." Dodal tiež, že podľa Ústavy SR sú ľudské práva neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Rovnosť všetkých pred zákonom a zákaz diskriminácie je podľa neho jednou zo zásad právneho štátu. AUDIO: "Myslím si, že táto myšlienka by mala byť v Slovenskej republike chránená samostatným zákonom. Dovoľte mi, aby som vás informoval o tom, že najneskôr do 31. januára budúceho roku predložím na rokovanie vlády návrh zákona na ochranu občanov proti všetkým formám intolerancie a diskriminácie." Vo výbore pre ľudské práva Národnej rady zaznela aj myšlienka, že ak sa s návrhom zákona nestotožní vláda, môže prísť do parlamentu aj ako poslanecká iniciatíva. Bude otázne, ako sa k nej po tom, čo už plénum zamietlo opozičný návrh Moniky Beňovej zo Smeru, postavia opozičné strany. Druhou vážnou témou pre úniu sú voľby do Európskeho parlamentu. V súčasnosti je v ňom viac ako 30-percentné zastúpenie žien. V únii rastie obava, že pristupujúce krajiny znížia túto hladinu. Obavy potvrdzuje aj fakt, že medzi pozorovateľmi v europarlamnte zastupuje kandidátske štáty len 14 percent žien. Ideou parlamentného výboru pre rovnosť príležitostí je, aby na kandidátkach politických strán bolo polovičné zastúpenie žien, čím by sa zvýšil predpoklad, že do parlamentu únie bude zvolených toľko žien, aby ich pomer neklesol pod tridsať percent. To sa však nedá nadiktovať, len odporúčať. Bude na slovenských politických stranách ako sa s tým vyrovnajú. Eva Reiselová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...