Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       10. december 2003 Slovensko sa chce angažovať v otázke ľudských práv Oľga Štefucová Pred 55-timi rokmi - 10.decembra 1948 - prijalo Valné zhromaždenie OSN Deklaráciu o ľudských právach. Tento silný a nadčasový dokument, ktorým sa podarilo ukotviť morálne zásady do nového rámca medzinárodných vzťahov sa dnes stal na pôde Národnej rady Slovenskej republiky východiskom pre zorganizovanie panelovej diskusie na tému "Ľudské práva vo vzťahu SR ku krajinám s totalitnými režimami." Za Slobodnú Európu bola prítomná Oľga Štefucová - tu je niekoľko jej postrehov. Prioritne sa nedá povedať, že Slovensko je mimo rámca vzťahov s krajinami, v ktorých život prebieha pod tlakom a za réžie totalitných vládnych štruktúr. Ide však o to, nájsť mieru komunikácie a hranicu angažovania sa v otázke dodržiavania ľudských práv pri dvojstranných kontaktoch tak na diplomatickej úrovni - zastúpenej vládou či parlamentom - ako aj z pozície podnikateľskej či mimovládneho sektora. Slovensko ako krajina, ktorá má svoje trpké, štyri desaťročia prežité skúsenosti s totalitným režimom, môže byť dobrým príkladom toho, ako základné ľudské práva sú obchádzané, ako s nimi nakladať nielen v časoch ich potláčania, ale aj ich slobodného uplatňovania a nakladania s nimi. Z pohľadu dnešného, keď zohráva rolu aktívneho účastníka medzinárodnej politiky, sa nad jeho úlohou zamyslel predseda zahraničného výboru slovenského parlamentu, vedúci Stálej delegácie pozorovateľov v Európskom parlamente Ján Figeľ: AUDIO: "My sme sa do tohto procesu dostali tiež po zápase o slobodu, o vládu práva - nie sily, nie režimu, nie jednej strany - cez rešpekt, úctu k ľudským právam včítane práv menšín. Ide o pozície, ktoré vyplývajú z hodnôt, na ktorých Európa ako zjednotený právny priestor je budovaná. Nielen vláda práva, nielen sloboda so zodpovednosťou, ale rešpekt voči ľudským právam a snaha o ich napĺňanie a rozvoj." Toto si podľa Figeľa musí Slovensko nielen uvedomovať, ale aj posilňovať takéto smerovanie, pretože európska budúcnosť nemá byť iba o obchode, ani o nejakých geografických kritériách, ale o tom, čo ju charakterizuje ako výraz jednoty - ľudskosť a solidarita. Vedúci programu Inštitúcie občianskej diplomacie v Nadácii Pontis - ktorá bola spoluorganizátorom dnešnej panelovej diskusie o ľudských právach - Milan Nič okrem iného zdôraznil význam angažovania sa Slovenska v otázkach dodržiavania ľudských práv v krajinách s totalitnými režimami. AUDIO: "S ľuďmi v totalitných režimoch, ktoré nevyhnutné politické a ekonomické zmeny ešte len čakajú, sa môžeme podeliť o cenné postrehy a časť nášho vlastného príbehu. Slovensko sa v niečom stáva úspešným vzorom, o ktorý je záujem. Zo všetkých nových krajín Európskej únie máme za sebou možno najkomplikovanejší variant prechodu k demokracii a trhovej ekonomike. Naše nedávne skúsenosti sa dajú využiť na Balkáne, v bývalých sovietskych republikách i ďalších oblastiach sveta a raz sa možno budú dať využiť aj na slobodnej Kube." Pre doplnenie pridajme ešte časť vystúpenia bývalého veľvyslanca SR v Spojených štátoch, dnes občianskeho kandidáta na post prezidenta v budúcoročných voľbách Martina Bútoru, ktorý vysoko ocenil predovšetkým spoluprácu vládneho a mimovládneho sektora v tejto oblasti. AUDIO: "Tento typ angažovania nehovorí iba o zahraničnej politike, ale hovorí aj o vnútornej politike krajiny, hovorí o hodnotách, ktoré táto krajina vyznáva. Nazdávam sa, že toto angažovanie sa v prospech ľudských práv možno môže dočasne priniesť aj isté sproblematizovanie alebo otázniky nad eventuálnym ekomickým ziskom, ale môže upozorniť na Slovensko aj v iných prostrediach, ktoré môžu byť pre nás tak hodnotovo, ale aj úžitkovo zaujímavé." Dôležité však bude - ako zdôraznil Bútora - nájsť správnu mieru medzi hľadiskom ekonomického prospechu a jasnej politickej orientácie krajiny smerom k dôraznému uplatňovaniu práve ľudských a občianskych práv. Oľga Štefucová, Slobodná Európa.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...