Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       10. december 2003 Mal denník Sme právo zverejniť trestné oznámenie premiéra Dzurindu? Milan Žitný Denník Sme zverejnil v utorok oznámenie predsedu vlády Mikuláša Dzurindu, ktoré podal v auguste tohto roka ku kauze "skupinka". Denník stiahol premiérovu výpoveď z internetovej adresy, na ktorú upozornil istý čitateľ elektronickej verzie denníka Sme. Generálny pokurátor Milan Hanzel označil zverejnenie za nehoráznosť, pravosť obsahu premiérovho oznámenia prokuratúra potvrdila. Hovorca vlády Martin Maruška označil za nanajvýš znepokojujúce, keď sa médiá uchyľujú k nelegálnym praktikám tým, že uverejňujú svedecké výpovede slovenských občanov. Poznámku k téme pripravil Milan Žitný. Áno, je to nehorázne, ak sa na Slovensku zverejňujú utajované skutočnosti. Nestalo sa to po prvý raz, keď sa do médií dostali závažné informácie a dokumenty, podliehajúce režimu utajenia. Teraz ide o zverejnenie oznámenia premiéra Dzurindu na Generálnej prokuratúre z augusta o skutočnostiach, ktoré mali nasvedčovať páchaniu trestnej činnosti viacerými osobami. Tieto osoby mali patriť do sprisahaneckej skupinky, o ktorej sa premiér zmienil na tlačovej besede začiatkom augusta. Po rozhovore s generálnym prokurátorom Milanom Hanzelom premiér podal trestné oznámenie na Úrade špeciálneho prokurátora. Z obsahu premiérovho oznámenia vyplýva niekoľko dôležitých skutočností. Zverejnenie tohto oznámenia denníkom Sme je zjavne v záujme vyššom, než je záujem štátu chrániť utajované skutočnosti. Je vo verejnom záujme poukázať na štátne inštitúcie, ak ich predstavitelia porušujú zákony a zneužívajú svoje postavenie. Prvým v poradí je sám premiér Dzurinda - jeho oznámenie patrí do kategórie krčmových historiek, ktorými však zaťažil a zamestnal prokuratúru, aby ako orgán činný v trestnom konaní použila na náklady štátu príslušné nástroje - Trestný poriadok a Trestný zákon - na premiérove skôr osobné, ale evidentne nie záujmy štátu. Druhým v poradí, kto v tejto kauze závažným spôsobom porušil zákony, je samotná Generálna prokuratúra, ktorá má zákonom uložené byť strážcom a garantom zákonnosti. Premiérovo oznámenie zaradil Úrad špeciálneho prokurátora pod iné jednacie číslo - pod trestné oznámenie riaditeľa SIS Ladislava Pittnera, týkajúce sa článkov v britskom magazíne Jane´s Intelligence Digest. Je evidentné, že prokuratúra si nevedela dať s premiérovým oznámením rady. Z Dzurindovho oznámenia totiž podozrenie z páchania nejakej trestnej činnosti vôbec nevyplýva. Prokuratúra mala preto žiadať premiéra o jeho ďalšiu výpoveď a žiadať od neho konkrétne odpovede na konkrétne otázky, aby mohla kvalifikovane rozhodnúť. Prokurátor však nič také neurobil a ako vyplýva z reakcií osôb, spomínaných v Dzuridnovej výpovedi, dokonca ani ich nikto nežiadal, aby poskytli vysvetlenie prokuratúre. Oznámenie premiéra Dzurindu mala prokuratúra preverovať ako samostatný prípad a nie ho prilepiť k Pittnerovmu oznámeniu. V zákonom stanovenej lehote mala potom rozhodnúť, či bol alebo nebol spáchaný trestný skutok. Ak bol, mal špeciálny prokurátor začať trestné stíhanie vo veci podľa konkrétneho paragrafu Trestného zákona, ak nebol spáchaný trestný čin, mala oznámenie odložiť. Tretím v poradí, kto sa dopustil porušenia zákona, je riaditeľ SIS Ladislav Pittner. Poskytol premiérovi informácie a dokumenty bez toho, aby si ich Dzurinda písomne vyžiadal. Na tieto písomnosti z SIS sa potom Dzurinda vo svojom oznámení odvoláva. Pokiaľ však SIS zhromaždila informácie, nasvedčujúce páchaniu trestnej činnosti, mala zo zákona danú povinnosť poskytnúť ich orgánom činným v trestnom konaní. Tak to službe ukladá zákon. Pittner však poskytol informácie premiérovi a začala sa politická operácia na odstránenie riaditeľa NBÚ Jána Mojžiša a ministra obrany Ivana Šimka z funkcií. Premiérovi v tejto jeho snahe asistovali dva štátne orgány - SIS a Generálna prokuratúra SR. To je ale neprípustné a preto denník Sme oprávnene, vo vyššom verejnom záujme mal právo Dzurindovo oznámenie zverejniť. Milan Žitný, RFE		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...