Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       15. december 2003 Ekonomickí ministri o peniazoch pre školy Oľga Štefucová Riaditelia základných škôl a školských zariadení pod správou obcí a miest, ktoré ťažia nesplatené faktúry za energie, doslova s vystretou rukou čakajú na verdikt vlády o ich oddlžení. Otázka je kedy a v akej výške. Odpoveď mala naznačiť aj dnešná porada ekonomických ministrov. Zrejme však nebude taká, akú školy očakávali. Viac už v príspevku Oľga Štefucová. Na návrh ministra školstva, aby vláda uvoľnila na tento účel 351 miliónov korún - okrem tzv. malého školstva do požiadaviek na oddlženie rezort zaradil aj školy pod správou krajských úradov a VÚC - ekonomickí ministri odpovedali: "to je veľa." Zmenu v návrhu vysvetlil minister financií Ivan Mikloš nasledovne: AUDIO: "Dohodli sme sa na tom, že odporučíme vláde vyčleniť 200 miliónov korún s tým, že do 15-teho januára ešte ministerstvo školstva bude objektivizovať skutočný objem potrebných prostriedkov." Ekonomickí ministri teda už raz ministertstvom objektivizované nároky stále považujú za nadsadené. Ministerstvo financií pritom podľa Mikloša použije aj vlastné kontrolné mechanizmy, aby preverilo výšku skutočných nákladov na energie, ktoré školy a hlavne dodávatelia evidujú ako neuhradené. To čo sa dalo predpokladať už aj z "naťahovania" času ministerstvom školstva sa dnes stalo skutočnosťou. Síce, že v žiadnom prípade nemôžu prevádzkovatelia škôl počítať s tým, že peniaze prídu na účty ešte do konca tohto, respektíve v prvých januárových dňoch roka nového. Opäť Ivan Mikloš: AUDIO: "Tie peniaze by mali školy samotné dostať do konca januára, alebo do polovičky februára. " Pred školami však vyvstal základný existenčný problém - z titulu nezaplatených faktúr hrozia dodávatelia ich odpájaním od energií. Práve z tohto titulu v niektorých regiónoch "nabehli" na vyučovanie v úspornom režime, prípadne vyhlásili práve dnes predčasné zimné prázdniny - napríklad na hornom Gemeri. Minister financií však nevidí pre takýto postup dôvod, hoci pripustil, že príslušné rezorty budú musieť vstúpiť s dodávateľmi do rokovania. AUDIO: "Ak vláda rozhodne to, čo odporučila porada ekonomických ministrov, vytvára priestor na dohodu, pretože je jasné, že peniaze budú uhradené, ale budú uhradené len opodstatnené požiadavky. Pretože máme informácie, že tak ako vždy pri takýchto oddlžovaniach, tie požiadavky sú nadsadzované. Preto máme záujem, aby to bolo prísne skontrolované." K upokojeniu situácie, ktorá nastala - a nie prvý raz - pred záverom roka na zadlžených školách, by mal prispieť aj nový systém normatívneho financovania, ktorého zásadami sa práve dnes zaoberali ekonomickí ministri. Podľa podrobných kritérií obsahujúcich tak mzdové, ako aj prevádzkové náklady pôjde o presnejšie rozdeľovanie prostriedkov na školy, pričom jeho základným účelom a zámerom podľa ministra Mikloša je: AUDIO: "Poskytovať prostriedky v zásade na jedného žiaka a aj tým vytvárať ekonomické prostredie a podmienky na zvýšenie efektívnosti fungovania školstva, ale aj na reštrukturalizáciu školstva. Aj tlak na spájanie škôl, na zatváranie nepotrebných škôl, na znižovanie nadmerných kapacít, ktoré dnes v školstve celkom evidentne existujú." V zásade ide o to, že peniaze pôjdu na konkrétneho žiaka, ale s ohľadom napríklad aj na to, v akom klimatickom pásme sa škola nachádza, aký systém vykurovacieho médiá využíva, či v akom technickom stave budova školy je. Porada ekonomických ministrov odporučila na zavedenie tohto spôsobu financovania trojročné prechodné obdobie, pričom s naštartovaním počíta už od začiatku roka budúceho. Aj preto podľa Mikloša: AUDIO: "V budúcom roku nebudeme akceptovať už žiadne dodatočné požiadavky na ďalšie úhrady nákladov." Oľga Štefucová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...