Hlas Ameriky	Dnes je sobota, 17. máj 2008       15. december 2003 Aj schopní, aj neschopní aj schopní všetkého Juraj Hrabko Aj počas víkendu opakoval nezávislý poslanec Ivan Šimko, že bude napriek rozhodnutiu vládnej koalície presadzovať nielen zmenu volebného zákona, ale tiež zmeny v dosadzovaní riaditeľov tajnej služby a bezpečnostného úradu. Uvažuje o nich aj Juraj Hrabko. Podľa Šimka by mal riaditeľov tajnej služby a bezpečnostného úradu voliť parlament. A následne by ich zrejme do funkcie mal vymenovať prezident. Príslušné zákony dnes prideľujú túto kompetenciu vláde, ktorá tak robí na návrh premiéra. Nie je pritom dôležité, prečo Šimko so zmenou „menovacej“ procedúry a kompetencie prichádza, dôležité je, či bude užitočná a za akých ďalších podmienok. Je prirodzené, že koalícia je v posudzovaní a vyjadrovaní sa ohľadom týchto zmien miernejšia ako opozícia, ktorá vehementne tieto návrhy víta a podporuje. Minister vnútra Vladimír Palko tvrdí, že tak šéf tajnej služby, ako aj bezpečnostného úradu by aj naďalej „mali ostať pod kontrolou vlády aj preto, lebo niet žiadnych jasných dôvodov na zmenu ich dosadzovania do funkcií“. Naopak, opozičný poslanec Robert Kaliňák uviedol, že tieto návrhy považuje za „absolútne správne“ aj preto, lebo vláda preukázala, že ani tajnú službu, ani bezpečnostný úrad nie je schopná kontrolovať. Je celkom možné, že ak by momentálne politické garde bolo obrátené - Palko v opozícii a Kaliňák vo vláde - každý by tvrdil oproti dnešku opak. Aj preto tiež treba posudzovať návrhy na dosadzovanie šéfov tajnej služby a bezpečnostného úradu z vecnej, a nie politickej roviny. A hľadať hlavne vyváženie, odpolitizovanie a možnosti kontroly tak, aby ani riaditelia, ani vláda ani parlament nemohli, aj keby chceli, zverenú moc zneužívať. Keďže aj vláda aj parlament sú politickými orgánmi, v podstate je jedno, ktorý z nich bude mať právo šéfov tajnej služby a bezpečnostného úradu dosadzovať. Argumenty existujú aj „za“ aj „proti“. Dôležitá je však ochrana proti ďalšej riadne neodôvodnenej manipulácii s týmito funkcionármi. Takýmto chúťkam vlády možno zabrániť zákonom a v ňom jasne uvedenými dôvodmi, až pri splnení ktorých bude možné týchto činiteľov odvolať. Možnosť odpolitizovania prípadnej voľby oboch funkcionárov v parlamente je ešte širšia - k požiadavke na jasné pomenovanie dôvodov na prípadné odvolanie funkcionárov, je totiž možné pridať aj podmienku, že parlament by mal hlave štátu nominovať dvoch kandidátov, z ktorých prezident vymenuje jedného. Ak má byť spôsob úpravy dosadzovania šéfov tajnej služby a bezpečnostného úradu naozaj transparentný a dobrý, potom je nutné nenechať postup ich dosadzovania na svojvôľu iba jednej inštitúcie, ale je potrebné do tohto procesu zainteresovať inštitúcie viaceré. Aj vláda aj parlament aj prezident sú totiž raz schopní, inokedy neschopní a niekedy schopní všetkého. Pre RFE Juraj Hrabko		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...