|
|
| |
|
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008 |

|
|
![[domaca politika]](/images/poltitle.gif)
|
18. december 2003
|
Slovensko 2003: politické turbulencie, štart reforiem, ale aj regionálne rozdiely a pokles reálnych miezd
|
Jana Pankovčínová
|
Aj tento rok skupina 50-tich autorov, oslovených mimovládnou organizáciou - Inštitút pre verejnú otázky - pripravila Súhrnnú správu o stave Slovenska za rok 2003. Publikácia podrobne zaznamenáva dianie v spoločnosti za každú oblasť, ale aj názory verejnosti naň. Niekoľko autorov a predstaviteľov Inšitútu dnes obsah knihy prezentovalo novinárom. Slobodnú Európu zastupovala Jana Pankovčínová.
Ako poznamenal politológ Grigorij Mesežnikov, spoločnou črtou udalostí boli najmä turbulencie v koalícii a aféry, ktoré ich sprevádzali. Vláda stratila väčšinu v parlamente, napriek tomu má ale dosť prokoaličných poslancov na presadzovanie programu. Aj pre nejednotnosť opozície tak nemá alternatívu a strany vládnej štvorky bez ohľadu na spory sú si stále najbližšie najmä v otázkach zavádzania reforiem. Mali by teda dovládnuť. Napriek tomu - ako hovorí Grigorij Mesežnikov:
AUDIO: „Úroveň dôvery medzi koaličnými partnermi bola mimoriadne nízka. Celý ten vývoj bol turbulentný a čo je takou zvláštnosťou, že rovnako ako v predchádzajúcom volebnom období, sa vnútri vládnej koalície vytvárali ad hoc bloky."
Teda spojenectvá niektorých partnerov proti ostatným. Ukázalo sa to v kauze interrupcie či pri škandáloch okolo tajnej služby a NBÚ, kde premiér použil mocenské metódy, ktoré ho ale zároveň aj oslabili. Dôkazom je delenie SDKÚ a vznik Šimkovej platformy. Problémy súvisia aj s neželanou partokraciou - teda trvá veľký vplyv politických strán na verejný život, v ktorom sú nezávislí odborníci často vytláčaní na okraj. Zároveň je nezdravý aj vnútorný život strán. Grigorij Mesežnikov:
AUDIO: „...v rámci jednotlivých politických subjektov nie je možná dlhodobejšia existencia viacerých frakcií alebo krídiel a toho sme boli svedkami aj v prípade SDKÚ, do určitej miery aj v prípade ANO."
Mesežnikov ale verí, že po vstupe Slovenska do Európskej únie a prehĺbení medzinárodnej straníckej spolupráce sa aj táto oblasť začne „kultivovať". Rovnako, že sa začne seriózna diskusia aj o mieste Slovenska v únii, pretože zatiaľ sa politici sústreďovali len na dosiahnutie začlenenia.
Pozitívnejšie trendy ako v politike autori publikácie zaznamenávajú v oblasti ekonomicko-sociálnej, najmä po zavádzaní reforiem. Viaceré problémy ale pretrvávajú. Ekonóm MESA 10 Karol Morvay:
AUDIO: „Napriek tomu, že sme zaznamenali ústup miery nezamestnanosti, treba povedať, že tie obrovské regionálne disproporcie, ktoré tu prevládajú, tie zostali. Zároveň naďalej vnímame aj disproporcie v príleve zahraničných investícií."
Problematické sú podľa Karola Morvaya dopady na životnú úroveň. Stagnuje spotreba domácností, poklesla reálna mzda a nepriaznivo sa vyvíjajú úspory - sporiť, a aj to v menšej miere ako po minulé roky, sa darí už len štvrtine obyvateľov. Zlepšenie pritom očakáva až po roku 2006, kedy by sa mali dostaviť prvé výsledky deregulácií cien a mohli sa začať dvíhať aj mzdy. Sociologička Zora Bútorová pridáva pohľady občanov z prieskumov verejnej mienky:
AUDIO: „Kritický postoj občanov k súčasnej vládnej koalícii, jej znížená podpora, ktorá sa prejavuje v poklesoch preferencií, za týmito posunmi nie sú iba názory na ekonomiku, ale v pozadí sú aj tie faktory, ktoré pomenoval pán Mesežnikov a tie sa týkajú štýlu vládnutia."
Napriek tomu občania neveria, že by predčasné voľby boli tým najlepším východiskom.
Jana Pankovčínová, Slobodná Európa
|
![[archiv]](/images/archclick.gif) |
|
|
|