Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       22. december 2003 Parlament roku 2003: presuny poslancov spôsobili menšinové postavenie vlády Jana Pankovčínová Záver roka je časom na hodnotenia uplynulých mesiacov v rôznych oblastiach. Jedno z nich ponúka v prípade parlamentného diania aj nasledujúci príspevok Jany Pankovčínovej. Po tom, ako sa na sklonku roku 2002 rozdelil poslanecký klub najsilnejšej opozičnej strany - Mečiarovho HZDS - osud delenia postihol na záver tohto roka aj najsilnejší koaličný klub po voľbách - premiérovu stranu SDKÚ. Z jej radov sa vyčlenilo šesť poslancov na čele s exminsitrom obrany Ivanom Šimkom a možno očakávať, že v novom roku sa pokúsia okrem vlastnej politickej strany založiť aj vlastný poslanecký klub. V priebehu roka straty počtu poslancov pritom zaznamenala aj koaličná Aliancia nového občana (prišla o troch poslancov, ktorí sa stali nezávislými, svojimi hlasovaniami však v podstate podporovali vládny program) a jeden hlas stratili aj opoziční komunisti. Názorovými zmenami, ktoré zrejme vyústia do oslabenia poslaneckého klubu začiatkom roka budúceho, prešli aj pôvodní odídenci z HZDS okolo Vojtecha Tkáča z Ľudovej únie. Očakáva sa, že dvaja z tohto zoskupenia spolu s exkomunistickým poslancom Arvayom prejdú v ďalších mesiacoch k liberálnej koaličnej ANO. Bez ohľadu na to, že vláda v parlamente uplynulý rok prežila bez zásadných zmien a opozícii sa pre vnútornú nejednotu nepodarilo skorigovať jej personálne zloženie či programovú proreformnú orientáciu, presuny poslancov znamenajú do budúcnosti zásadný obrat v parlamentnej politike. A to smerom k neprehľadnosti a nevypočítateľnosti krokov poslancov. Vláda je totiž v jasne menšinovom postavení a ak si subjekty, ktoré ju vytvorili, nenájdu nové mechanizmy spolupráce a nepritiahnu k sebe „odídencov“ všetkých smerov, jej vládnutie bude zložité, čo má jasný dopad na parlamentnú politiku. Prejdime ale k hlavným úlohám parlamentu v demokratickej spoločnosti - a tým je schvaľovanie zákonov a kontrolná činnosť voči vláde a štátnym inštitúciám. Najprv k zákonom. Oproti minulému volebnému obdobiu sa zákonodarná činnosť rozbiehala len veľmi pomaly - vláda predkladala poslancom zo začiatku veľmi málo návrhov zákonov, a tak často jej činnosť nahrádzali poslanci - buď chceli predbiehať legislatívne plány vlády, alebo naďalej predkladali zákony, ktoré boli obsahovo sporné a pre ich slabšiu kvalitu boli beztak počas roka menené. Kontroverzne pôsobili aj účelové spojenectvá niektorých koaličných poslancov s opozičnými, ktorými vytvárali tlak na svojich partnerov, aby presadili svoje politické a stranícke zámery. Ide najmä o politického nováčika - Alianciu nového občana, ktorá sa takýmto spôsobom pridávala k opozícii. Išlo napríklad o tlak na vládu v oblasti prijímania protikorupčných opatrení, ktoré mala beztak naplánované, alebo debaty okolo interrupčného zákona, ktorá dlhodobo paralyzovala koaičnú spoluprácu. Podobne ANO presadila s opozíciou kontroverzný zákon o obchodných reťazcoch, ktorý sa stal predmetom kritiky koaličných partnerov i Európskej komisie a bude musieť byť zásadne revidovaný. Do procesu prijímania zákonov tak ako po minulé roky vstupoval vetovaním najmä reformných zákonov prezident republiky Rudolf Schuster. Väčšinu z jeho pripomienok sa však vládnej koalícii podarilo zamietnuť a naštartovať niektoré reformné kroky vo viacerých oblastiach. Za menej úspešnú možno považovať kontrolnú činnosť parlamentu, ktorá vyplýva z ostrosti hrán medzi koaličným a opozičným táborom, ale aj znením zákonov, v rámci ktorých sa poslanci pohybujú. Neochota sprísniť podmienky voči im samotným je jasná niekoľko volebných období a ani teraz sa na tom nič nezmenilo - bezzubosť zákona o konflikte záujmov je toho príkladom. Podobne je málo efektívna kontrolná činnosť voči tajným službám, ktoré boli tento rok poznačené viacerými škandálmi. Ani opozičné ani koaličné strany však nielenže nedotiahli do konca vyšetrovanie v príslušných výboroch, ale ani nenavrhli zmeny v zákonoch, ktoré ich činnosť upravujú, pritom na kritike sa zhodujú všetci. Parlament roku 2003 sa tak ničím nevymykal z rokov predchádzajúcich. Jana Pankovčínová, Slobodná Európa		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...