[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008

[poslat]    [tlac]   

[domaca politika]

29. december 2003

Pavol Hrušovský hodnotí rok 2003 v koalícii a v parlamente

Jana Pankovčínová

Hodnotení končiaceho sa roku v posledných dňoch pribúda. Jana Pankovčínová pri tejto príležitosti o zhodnotenie roka v parlamente a v koalícii požiadala predsedu parlamentu a lídra KDH Pavla Hrušovského.



RFE: Pán predseda, ako pozitívum uplynulého parlamentného roka často uvádzate prijatie zásadných reformných zákonov. Boli však prijaté len hlasmi koalície. Opozícia zväčša hlasovala proti a už dnes hovorí, že ak sa dostane k moci, bude takéto zákony revidovať, alebo ich priamo zruší. Napríklad 19-percentnú rovnú daň či zavedenie jednotnej 19-percentnej sazdby dane z pridanej hodnoty. Možno teda hovoriť o trvácnosti reformného procesu na Slovensku? Sú tie základy reforiem položené pevne?
P. Hrušovský:
„Som presvedčený, že áno. Aj napriek tomu, že naozaj prebieha ten koalično-opozičný zápas naďalej. Zakladáme isté systémové rozhodnutia, ktoré majú a ďaleko prekračujú jedno volebné obdobie. Preto nepovažujem za dobré ani pre tie politické strany, ktoré nechcú komunikovať, ktoré možno majú úplne inú predstavu o tom, ako by sme Slovensko mali riadiť, že vyhlasujú, ak sa dostanú k moci, všetko zrušia. Nie je to dobrá perspektíva pre naozaj pokojný a zodpovedný spôsob nakladania s občanmi a so štátom."

RFE: Znamená to teda, že pripúšťate, že trvácnosť reformného procesu nie je napevno ukotvená?
P. Hrušovský:
„Takto by som ten problém nevidel. Skôr cítim, že príliš odvážne, radikálne a niekedy nezodpovedne zaznievajú z úst opozičných politických strán takéto stanoviská, ktoré považujem skôr za demagógiu a popoulizmus na získavanie hlasov voličov, ako za reálne videnie riešenia tohto problému aj v prípade, ak by sa opozičné politické strany dostali k moci. Keď však sledujem a počúvam, ktorí politici to hovoria, tak nie sú to všetci. Je to v prvom rade pán predseda strany SMER Robert Fico. U komunistických predstaviteľov je to celkom pochopiteľné. Ale ďalšie opozičné politické strany sú trošku miernejšie vo vyjadrovaní."

RFE: Už pred rokom ste, pán predseda, volali po zlepšení politickej kultúry v parlamente a aj v záverečnom prejave na konci decembrovej schôdze ste konštatovali jej zlepšenie v tých zásadných otázkach. Ako si ale vysvetľujete, že parlament nie je schopný schvaľovať včas napríklad novelu ústavy, ktorá je tak potrebná pre vstup Slovenska do Európskej únie, či zákon o konflikte záujmov?
P. Hrušovský:
„Tá nová politická kultúra bola a je trvalou mojou ambíciou, tým som však nemyslel, že sa oslabí ten opozično-koaličný vzťah až na takú mieru, že budeme jednotne prijímať rozhodnutia v parlamente a posledné moje iniciatívy, pokiaľ sa týka novely ústavy, tomu nasvedčujú. Na druhej strane však cítim predsa len, že sa minimálne zlepšila kultúra prejavu a kultúra vzťahov v parlamente. Opozícia a koalícia sa dokážu spolu rozprávať naozaj iným politickým jazykom ako sme boli zvyknutí doteraz. Vulgárnosť sa z parlamentu takmer vytratila a občas sú aj náznaky možných dohôd pri niektorých vážnych rozhodnutiach."

RFE: Nie je skôr momentálne v parlamente problémom koaličná nejednotnosť ako kontroverzný vzťah medzi koalíciou a opozíciou? Nielen opozičný klub HZDS sa v uplynulom roku rozdelil, odišli aj niektorí poslanci z koaličnej ANO a ku koncu tohto roka sa rozdeľuje premiérova SDKÚ ako najsilnejší vládny klub.
P. Hrušovský:
„Z riešenia problémov medzi opozíciou a koalíciou už skúsenosti máme. Teraz sme sa dostali do úplne novej situácie, s ktorou skúsenosti nemáme a to, že v priebehu naozaj krátko po parlamentných voľbách vládna koalícia stratila väčšinu. Mnohí tí, ktorí tento stav zapríčinili, myslím lídri týchto dvoch strán Pavol Rusko a Mikuláš Dzurinda, akoby si to nechceli uvedomiť. A tu vzniká problém, ktorý ak nebudeme chcieť riešiť a v prvom rade, ak oni budú sa len pasívne prizerať, že sa vlastne nič nestalo, že treba byť trpezlivý, tak ja odmietam takýto spôsob spolupráce do budúcnosti a sám som presvedčený, že takto sa dlhodobo vládnuť - nehovorím už že do skončenia volebného obdobia - nedá."

RFE: Znamená to, že KDH - ak sa táto situácia nebude riešiť- môže vystúpiť z koalície? Čakáte nejaké vážnejšie otrasy v rámci koalície?
P. Hrušovský:
„KDH a myslím, že ani SMK nebude a ani nemá záujem nejak to napätie eskalovať. Skôr my vyzývame našich dvoch koaličných partnerov, aby problém riešili. Toto sa môže uskutočniť iba buď dodatkom ku koaličnej zmluve a rokovaním s tými, ktorí síce opustili svoje poslanecké kluby, ale ani jeden z týchto poslancov zatiaľ nedemonštroval veľmi jasne, že by vystúpil aj z koalície. Sú akýsi voľní poslanci, ktorých používa táto vládna koalícia - prepáčte mi za výraz, ale cítim to takto pri posledných hlasovaniach - len vtedy, keď ich potrebuje. To nepovažujem za zodpovedné."

RFE: Pán Hrušovský, SMK aj KDH, ktorého ste predsedom, opakovane vyzýva premiéra Dzurindu i Pavla Ruska, aby riešili tento stav nejednotnosti koalície. Dokedy budete čakať s týmito výzvami, pretože naozaj trvajú už niekoľko dlhých týždňov?
P. Hrušovský:
„Pavol Rusko, myslím že takým neštandardným spôsobom, sa pokúša riešiť svoj problém návratu znovu do počtu poslancov, ktoré mal na začiatku tohto volebného obdobia. Sú informácie o tom, že minimálne dvaja, možno traja poslanci by mohli prísť do tohto poslaneckého klubu..."

RFE: ...máte na mysli opozičných poslancov, ktorí odišli z HDZS a sú v klube okolo Vojtecha Tkáča?
P. Hrušovský:
„Áno. A aj pána poslanca Arvaya, ktorý odišiel z klubu poslancov Komunistickej strany Slovenska, lebo o týchto menách sa už akoby verejne hovorilo. A teda Pavol Rusko ako-tak tento problém sa snaží riešiť. Mikuláš Dzurinda zatiaľ kategoricky odmieta pripustiť čo len rokovať s Ivanom Šimkom a skupinou týchto poslancov, akoby sa bál ich legitimizácie, akoby sa bál možno novej konkurencie. Som presvedčený, že v mesiaci január musíme urobiť vážne politické rozhodnutia. Ivan Šimko oznámil vznik novej politickej strany. KDH sa netají tým, že pre stabilitu tejto vládnej koalície je ochotné rešpektovať Ivana Šimka ako piaty politický subjekt. Mikuláš Dzurinda sa pohybuje niekde v 100 percentnej väčšine vo vláde SR, kde sú všetci z koalície a to mu azda bráni, aby bol trošku zodpovednejší a rozmýšľal do budúcnosti rokovať s Ivanom Šimkom a jeho poslancami."

RFE: Pán predseda, čiže vy pripúšťate aj prípadné rokovanie o požiadavke Ivana Šimka na rekonštrukciu vlády, na zmeny počtov tak, aby pán premiér sa už nemohol spojiť len s jedným koaličným partnerom vo vláde a prehlasovať ostatných?
P. Hrušovský:
„Koaličná zmluva je takto naformulovaná. Ak sa zásadným spôsobom zmenia počty v jendotlivých poslaneckých kluboch, tak minimálne v tejto časti koaličná zmluva stráca platnosť. K takémuto stavu dnes vládna koalícia dospela a je čas, aby sme sa týmto problémom vážne zaoberali, vrátane úvahy - ale na to si treba počkať, aké požiadavky Ivan Šimko položí - aj prerozdelenia počtu ministrov podľa počtu poslancov, pretože od tohto počtu je odvodená vláda SR a jednotliví ministri."

RFE: Osobne veríte v dohodu koalície a jej pretransformovanie na päťkoalíciu?
P. Hrušovský:
„Ak sa nepodarí uzavrieť dohodu, táto vládna koalícia nedokáže takto ďalej dlho vládnuť."

RFE: Vráťme sa ešte na pôdu parlamentu - stále je dosť nedôveryhodnou inštitúciou v očiach verejnej mienky. Ako to vnímate a aká je spolupráca podľa vás za uplynulý rok s vládou?
P. Hrušovský:
„Nízka popularita parlamentu nemôže tešiť, na druhej strane ma teší, že predsa len sa zvýšila oproti minulému volebnému obdobiu - dnes sme na 16-tich percentách. A čo ma ešte viac teší, že sme dokázali trošku ukázať vláde, kto je tým orgánom, ktorý v konečnom dôsledku rozhoduje o všetkom. Parlament zo 153 zákonov prijal v skrátenom legislatívnom konaní iba tri - je to úspech a ten tlak na vládu v budúcom roku bude pokračovať už nielen v tom, aby vôbec nebolo treba predkladať zákony v skrátenom legislatívnom konaní, ale v provom rade sa budem chcieť sústrediť na kvalitu predkladaných návrhov zo strany vlády, lebo sme boli svedkami, že častokrát nie vo vláde, ale v parlamente sa tvorili zákony - veľmi rýchlo, veľmi možno aj neodborne niekedy."

RFE: Vráťme sa ešte ku kontrolnej funkcii parlamentu smerom k vláde. Opozícia hovorí o bezzubosti, že bez koalície kontrola vlády nemôže byť efektívna. Ukazuje sa to na rôznych kauzách, ktoré v tomto roku dominovali na politickej scéne. Mám na mysli najmä kauzy spojené s SIS, s NBÚ. Plnil si tu parlament svoju úlohu?
P. Hrušovský:
„Tu by som s opozíciou nesúhlasil. Nakoniec, opozícia má predsedov týchto dvoch parlamentných kontrolných výborov pre SIS aj Vojenské obranné spravodajstvo. Záleží len na nich, či a ako dokážu využiť svoju kontrolnú funkciu. Mohli chodiť každý deň na poslanecké prieskumy, mohli v parlamente si pozývať týchto riaditeľov informačných sluižieb. Kauzy, ktoré boli, boli veľmi dôsledne monitorované našimi poslancami. Výsledky rokovaní samozrejme nemusia byť vždy želateľné, ale kontrolnú funkciu si parlament vo vzťahu k vláde a vo vzťahu k tým štátnym orgánom, kde kontrolovať môže, tak aj plnil."

RFE: Na druhej strane, pán Hrušovský, je ale pravda, že samotné dve strany vládnej koalície nie sú celkom spokojné s činnosťou spravodajských služieb a udalosťami, ktoré sa na ich pôde odohrali. Ide tak o SMK, ako aj o KDH. Prečo doteraz ste v rámci koalície nepresadili nejaké zásadnejšie riešenie či už personálne alebo inštitucionálne?
P. Hrušovský:
„Ak chceme naozaj, aby sme trošku upokojili situáciu, tak si nemôžeme dovoliť permanentne provokovať prostredie tajných služieb stále novými a novými politickými pokusmi. Jednak oslabenie postavenia SIS, a skôr by sme sa mali usilovať o hľadanie riešení, ktoré posilnia, hľadať spôsob, ktorý by vrátil SIS dôveru. Zatiaľ, priznám sa, sa nám to nedarí a existujú mnohé a mnohé pochybnosti. To je dlhodobý záujem KDH, aby sme hľadali nové postavenie tajnej služby s novými ľuďmi a s novou perspektívou. Ak sa upokoja vzťahy vnútri koalície, lebo na to je treba naozaj pokoj, tak začneme tento problém riešiť."

RFE: Na čo ste hrdý, čo ste ako pozitívne vykonali v tomto roku vo funkcii predsedu parlamentu?
P. Hrušovský:
„Na to, že naozaj parlament ukázal schopnosť byť trošku lepší, zodpovednejší. Aj napriek obave na začiatku volebného obdobia, či dokáže viac ako 100 nových poslancov zvládnuť svoje ústavné povinnosti. To ma teší."

RFE: Rok 2004 bude pre slovenských občanov náročný. Budú sa presadzovať do praxe už prvé reformné zákony, takisto ale má byť skúškou stability súčasnej vládnej koalície. Vydržíte?
P. Hrušovský:
„Je to ťažká otázka, ale KDH bude robiť všetko pre to, aby táto vládna koalícia vydržala. Aby sme naozaj mohli dovládnuť v tomto funkčnom období tak, aby sme občanov SR presvedčili, že naše rozhodnutia a v prvom rade ich rozhodnutie vo voľbách pred rokom bolo dobré a že zodpovednosť, ktorú sme na seba prevzali, dokážeme aj naplniť konkrétnymi rozhodnutiami."

Za rozhovor ďakujem predsedovi parlamentu Pavlovi Hrušovskému.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print