Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       21. august 2001 Nad novým cenovým opatrením v zdravotníctve zatiaľ vládnu rozpaky Oľga Štefucová Prvé kolo rokovaní o novom cenovom opatrení, na ktorom sa dnes na ministerstve zdravotníctva stretli zástupcovia všetkých dotknutých subjektov, nemalo zďaleka taký hladný priebeh, ako očakával predkladateľ normy. Vysvetľuje Oľga Štefucová. Z prvých reakcií prítomných zástupcov profesných a stavovských organizácií, ktorých dnes pracovníci ministerstva zdravotníctva oboznámili s návrhom nového cenového opatrenia, bolo cítiť veľkú opatrnosť. Jednak preto, že nie všetky postupy cenotvorby, navrhované v opatrení, sú im jasné, alebo k nim majú odmietavý postoj. Najviac sklamaní odchádzali predstavitelia Asociácie súkromných lekárov. Tí sa totiž dozvedeli, že namiesto splnenia ministerského sľubu, že od septembra tohto roka dôjde k navýšeniu štátneho príspevku za každého pacienta pre súkromných lekárov a tiež k zvýšeniu ceny bodu za zdravotnícky výkon, dostanú podľa nového cenového opatrenia menej, než mali doteraz. Hovorí prezident asociácie Ladislav Pásztor. AUDIO: "Ten pokles minimálnych cien je, dá sa povedať, takmer provokačný. Spomeniem len napríklad kategóriu u praktických lekárov pre dospelých, kde maximálna cena bude o 2 koruny nižšia, ako máme v súčasnosti." Cenové opatrenie, ako nástroj regulatívnej úlohy štátu, je popri zákone o Liečebnom poriadku druhou rozhodujúcou normou, ovplyvňujúcou ekonomické procesy v rezorte zdravotníctva. Zatiaľčo predchádzajúce verzie zasahovali vždy iba jeden segment v reťazci poskytovanej zdravotníckej starostlivosti, verzia dnes predložená ministerstvom zdravotníctva, mení systém od základu a reguluje z pozície rezortného štátneho orgánu cenotvorbu za poskytnuté zdravotnícke výkony. Ministerstvo napríklad trvá v ústavných zariadeniach na oddelení nákladov na hospitalizovaných pacientov a na ostatné segmenty. Pri výkonoch v rámci nemocničnej starostlivosti cenové opatrenie počíta so stanovením hranice maximálnych a minimálnych cien. Ku skutočnému výpočtu ceny za výkon zdravotnej starostlivosti to však nestačí - vysvetľuje Svätopluk Hlavačka. AUDIO: "Cenové opatrenie určuje ceny výkonov, ale vzťah poskytovateľ a poisťovňa určuje, akým spôsobom budú stanovené podmienky, za ktorých tie-ktoré ceny budú uplatnené." Takto charakterizovaný postup pri výpočte ceny za určitý zdravotnícky výkon môže v praxi vyzerať aj tak, že poisťovňa sa bude usilovať stlačiť cenu čo najnižšie, naopak poskytovateľ ju bude požadovať v "nadsadenej" výške. To však nie je jediné riziko nového cenového opatrenia. Ak ním ministerstvo deklaruje potrebu zásadných zmien v cenotvorbe za zdravotnícke výkony, malo by nejakým spôsobom garantovať aj úhrady za ne zo strany zdravotných poisťovní. Rovnako privátni lekári, ako aj nemocnice sú vystavené nielen finančnej nedisciplinovanosti poisťovní, ale aj tlaku, či dokonca diktátu pri koncipovaní a podpise zmluvných dohovorov. A to sa v návrhu nového cenového opatrenia hovorí o potrebe zrovnoprávnenia financovania štátnej a neštátnej ambulantnej sféry. Rovnako sa v ňom uvádza, ako jeden z hlavných argumentov, potreba zníženia dĺžky hospitalizácií pacientov v nemocničných zariadeniach. Svätopluk Hlavačka pritom vysvetlil, že: AUDIO: "My nechceme dosiahnuť, aby sa ušetrilo v nemocničnom sektore a dalo niekde inde. My čo chceme dosiahnuť, je, aby tie finančné prostriedky boli použité na liečbu pacienta, a nie napríklad pre zbytočné hospitalizácie, alebo predlžovanú hospitalizáciu." Prezidenta Asociácie nemocníc Slovenska Petra Ottingera sa v tejto súvislosti Slobodnú Európa opýtala, aká je v nemocniciach záruka, že sa takto získané finančné prostriedky skutočne použijú na skvalitnenie poskytovanej liečebnej starostlivosti o pacienta, keďže nemocnice po celom Slovensku dnes zápasia rovnako s dlhmi, ako s problémom vyplácania zvýšených miezd, o nedostatku liekov a zastaranom prístrojovom vybavení už nehovoriac. AUDIO: "Určite tá prvá fáza, vzhľadom na nedofinancovanie lôžkových zariadení bude jednoznačne smerovať k zníženiu fixných nákladov a k navýšeniu tých variabilných nákladov. Je to možné, že to určité obdobie bude kryté z tohto. Znova hovorím, toto cenové opatrenie v žiadnom prípade nerieši globálny nedostatok finančných zdrojov." Takže rovnako zástupcovia nemocníc, ako aj zdravotných poisťovní a Slovenskej lekárskej komory, považujú nové cenové opatrenie ministerstva zdravotníctva iba za štart "diskusie" o novej metodológii cenotvorby, a nie za normu s okamžitým efektom. Lenže ministerstvo zdravotníctva ráta s jeho platnosťou už od prvého októbra tohto roka, pritom hovorí o efekte v horizonte 3 mesiacov. Lenže to už bude nový rok, nový rozpočet, nové pravidlá a... na obzore predvolebný boj.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...