Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       27. august 2001 Vláda nemieni sanovať Devín banku a tá pôjde pravdepodobne do konkurzu Attila Lovász Vláda Mikuláša Dzurindu sa na dnešnom mimoriadnom zasadnutí rozhodla, že nemieni sanovať Devín banku. Na tento finančný dom uvalila Národná banka Slovenska nútenú správu minulý týždeň a guvernér centrálnej banky sa už pri oznámení nútenej správy nechal počuť, že nevidí možnosť na záchranu banky. Vláda sa rozhodovala, či do základneho imania Devín banky vstúpi alebo nie, jej hlasovanie oznámil vicepremiér Ivan Mikloš. AUDIO: "Vláda po diskusii rozhodla, že nesúhlasí s kapitálovým vstupom štátu alebo štátom kontrolovanej inštitúcie do základenho imania Devín banky." Devín banka má ešte podľa rozhodnutia NBS možnosť navýšiť základné imanie do 31. augusta, na čo však guverenér Marián Jusko nevidí žiadnu reálnu možnosť. NBS pristúpila k nútenej správe po tom, ako zistila, že kroky k navyšovaniu základneho imania nie sú v poriadku a pravdopodbne mohlo dôjsť k podvodnému navyšovaniu. Ako sme už poslucháčov Slobodnej Európy informovali, centrálna banka zisťovala, či je vkladajúci subjekt dôveryhodný a zistilo sa, že jej zakladateľom je jediná fyzická osoba pravdepodobne bez potrebného finančného krytia. Marián Jusko sa domnieva, že behom niekoľkých dní sa naštartuje proces konkurzu odobratím bankovej licencie. Podľa zákona potom budú Fondom ochrany vkladov vyplatené neanonymné vklady fyzických osôb, ktorých objem odhadol guvernér Jusko nasledovne. AUDIO: "11 miliárd 263 miliónov korún, podotýkam, že to neznamená, že táto suma bude presne vyplácaná." NBS je pripravená poskytnúť Fondu ochrany vkladov potrebný úver, jeho krytie však budú znášať ostatné komerčné banky s odvodmi jedneho percenta svojho zisku do Fondu. Takto by mali v roku 2002 poukázať Fondu vyše 4 miliardy 180 miliónov korún - pre porovnanie tohto roku to bola suma 895 miliónov. Pozorovatelia už dlhodobo upozorňovali na problémy s Devín bankou. Najprv to bolo na jar roku 2000, keď banka neplnila povinné minmálne rezervy. NBS už v tom čase rokovala o problémoch Devín banky a nakoniec jej štát umožnil, aby sa dala do poriadku získaním investora, navýšením základneho imania a tiež ziskami z úspešných deblokácií ruského dlhu. Už vtedy však pozorovatelia upozorňovali, že štát zachraňuje komerčnú banku preto, lebo je blízka Strane demokratickej ľavice a najmä finančníkom, spojeným s bývalým vedením Slovenských elektrární, v deblokáciach zainteresovanej firmy Apis, ktorá je tiež spoluvlastníkom banky. Vlani sa na tému Devín banky uskutočnilo aj stretnutie medzi čelnými predstaviteľmi banky, predsedom SDĽ Jozefom Migašom a na počudovanie aj s predsedom KDH Jánom Čarnogurským. Aj Čarnogurský - známi mnohými svojimi rusofilnými vyjadreniami - vtedy hovoril o potrebe zachrániť tento finančný dom. Devín banka bola zainteresovaná na deblokáciach rudkého dlhu - podľa niektorých analytikov to bol jej jediný lukratívny biznis. Uplatňovala smerom k ministerstvu financií pohľadávku vo výške asi troch miliárd korún, ktorú vedie dodnes vo svojom účtovníctve a ku ktorej nevytvárala opravné položky. Aj štát mal pohľadávku k banke vo výške približne 10 miliárd, tá však ministerstvom financií nikdy nebola oficiálne uplatňovaná. Pohľadávka banky súvisí s neuhradenou maržou za deblokácie, kým pohľadávka štátu súvisí s neuskutočneným alebo sporne vyúčtovaným objemom deblokovaného tovaru. Pohľadávka banky je pritom predmetom zatiaľ neukončeného súdneho sporu. Zmluvy, týkajúce sa deblokácií sú utajené a tlač ich zatiaľ nemala šancu zverejniť. Naša rozhlasová stanica bola zvedavá, prečo vláda nezasahovala pri problémoch doteraz skrachovaných bánk a prečo zasahuje na mimoriadnom zasadaní práve teraz. Ministerka financií Brigita Schmögnerová uviedla, že Devín banka nie je jediná, ktorou by sa vláda zaoberala. Ako príklad uviedla aj konsolidáciu bankového sektora, ktorá sa týkala troch vybraných bánk (Slovenskej sporiteľne a Všeobecnej úverovej banky, ktoré sú už sprivatizované a Investičnej a rozvojovej banky, ktorej privatizačný proces prebieha). Ministerka tiež uviedla, že vláda na rozdiel od Devín banky priamo finančne pomáhala Poštovej banke, ktorú chce výhodne predať. Guvernér Jusko pripomenul, že dnes veľmi solídna a úspešná Poľnobanka mala tiež problémy s plnením povinných rezerv a ukazovateľov obozretného hospodárenia, predsa sa ju podarilo zachrániť a sprivatizovať. "Videl by som radšej Devín banku sanovanú ale vážim si postoj vlády, že banke umožnila postaviť sa na nohy. V tomto prípade to však nevyšlo," povedal Jusko priamo. Prepojenie špičiek SDĽ s manažmentom Devín banky však bolo dlhé mesiace zjavné a mnoho pozorovateľov si nevedelo vysvetliť až dojemnú starostlivosť štátu nad touto bankou. V období, keď sa SDĽ spolu so Stranou občianskeho porozumenia v mnohých veciach - ale najmä v reforme verejnej správy - stavia jasne proti vládnemu programu, nemožno v krachu DB nevidieť politický podtón rozhodovania. V bankových kruhoch boli už vlani indície, že DB má napríklad fiktívne aktíva, na čo najviditeľnejšie reagoval medzibankový trh vlani v lete - Devín banka už vtedy mala problém s medzibankovými úvermi od slovenských komerčných bánk na vykrytie svojej likvidity. Trh teda upozornil na problémy s touto bankou skôr, ako vtedajší bankový dohľad. Ak si všetko spočítame, vychádza z toho jediná konštrukcia - v doterajšom zachraňovaní DB bol prístup štátu nadštandardný.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...