Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       29. august 2001 "Zásadný zápas o charakter štátu" rozhodne HZDS Jana Pankovčínová Odkaz ľavicového poslanca Milana Benkovského premiérovi Mikulášovi Dzurindovi a jeho pravej ruke, vicepremiérovi pre ekonomiku Ivanovi Miklošovi, že ak neustúpia od vládnych návrhov daňových zákonov, Strana demokratickej ľavice voči nim osobne vyvodí vážne dôsledky, nastoľuje ďalšie otázniky o súdržnosti vládnej koalície. Bez ohľadu na to, že ešte v utorok sa vedenie strany od výrokov poslanca Benkovského dištancovala, v jej vnútri začínajú regionálne štruktúry už verejne koketovať s myšlienkou odchodu SDĽ z vlády a jej spájania sa s opozičným HZDS. Príkladom je trnavská okresná organizácia ľavičiarov, podľa ktorej jediný spôsob, ako má strana na vládou schválené daňové zákony reagovať, je okamžitý odchod z vládnej koalície. Trnavskí ľavičiari asi ani nestihli postrehnúť, že ešte v pondelok večer sa koaličná rada zhodla na ďalších rozhovoroch o podstate spomínaných zákonov a že navrhované zákony v parlamente neprešli ešte ani prvým čítaním. Už týždeň trvajúca argumentácia predstaviteľov SDĽ, že v daňových zákonoch ide o zásadný spor medzi pravicou a ľavicou, či dokonca spor o charakter štátu, v ktorom majú byť utláčané chudobné vrstvy, napriek hrozbe ďalšej koaličnej krízy vyznieva - predovšetkým v odborných kruhoch - smiešne. A to hlavne v oblasti vyčíslenia výpadkov v príjmoch štátneho rozpočtu, kde jednotliví predstavitelia SDĽ nielenže používajú rôzne čísla, ale v postupnosti dní od minulého týždňa tieto nepochopiteľným tempom buď narastajú, alebo sa do nich zarátavajú aj položky, ktoré so - dodajme, že miernym - znižovaním priamych daní vôbec nesúvisia. Navyše viaceré vyhlásenia SDĽ, vrátane nedeľňajšieho stanoviska republikového výboru, pripomínajú oprášenú marxistickú terminológiu. Stačí si pripomenúť slová predsedu SDĽ Jozefa Migaša, ktorý v nedeľu novinárom prečítal stanovisko strany k vládnym návrhom daňových zákonov. Podľa neho strana znižovanie daní podporuje, ale: AUDIO: "(...) Vláda ich na návrh podpredsedu Mikloša pozmenila tak, aby bohatí bohatli a chudobní chudobneli. (...) Vládou schválené návrhy, aj ďalšie návrhy predložené poslancami v parlamente, sú prejavom pravicového populizmu a pre SDĽ sú v takejto podobe neprijateľné. Sú namierené na zmenu sociálneho charakteru štátu a pokračujú v prenášaní ťarchy zdaňovania na najnižšie príjmové skupiny. Výpadok z príjmov štátneho rozpočtu sa bude musieť nahradiť znižovaním sociálnych výdavkov, rušením zdravotníckych a sociálnych zariadení, obmedzovaním verejnej dopravy, zavedením poplatkov za školstvo a zdravotníctvo, alebo zvyšovaním DPH a spotrebných daní, ktoré občan platí denne pri nákupe základných životných potrieb." Dvojpercentné zníženie priamych daní pre fyzické osoby v najnižšom daňovom pásme a štvorpercentné pre tých v úvodzovkách najbohatších, však v žiadnom prípade ani doteraz nedokázali vyfinancovať všetky formy verejnej služby, ktoré SDĽ spomína. Navyše, daňové príjmy do štátnej kasy od tých najbohatších predstavujú len zlomok príjmov - bohatých má totiž Slovensko veľmi málo, a navyše, ak sú, tak podnikajú a platia dane ako právnické osoby. Aj keď SDĽ tvrdí, že vláda zmeny v daňovej politike schválila bez politickej dohody, ministri SDĽ nevyužili právo, vyplývajúce z koaličnej dohody - mohli totiž daňové zákony vo vláde vetovať, čím by nemohli prejsť a ocitnúť sa v parlamente. Ľavicová ministerka financií síce argumentovala, že na to nebol čas, aby bolo možné zákony prerokovať na septembrovej schôdzi parlamentu, je to však len časť pravdy. Ak by totiž bola na vláde aj ona dôsledná, SDĽ by pritlačila svojich partnerov k rokovaniam a pri dobrej vôli by sa potom zákony do programu schôdze parlamentu dostať mohli. A to na základe rozhodnutia poslancov o ich zaradení a urýchlenom prerokovaní vo výboroch. Namiesto toho však orgány SDĽ situáciu vyhodnotili takto - slovo má Jozef Migaš: AUDIO: "Tento postup chápe SDĽ ako priamy útok na súdržnosť koalície a vyháňanie ľavice z vlády. SDĽ tieto návrhy nepodporí a urobí všetko pre to, aby zákony v predloženej podobne v NR neboli schválené." SDĽ chce slovami Migaša zviesť "zásadný zápas o sociálnych charakter štátu" a nerozpakuje sa dávať najavo, že pri tom bude hľadať podporu o opozície, vrátane Mečiarovho HZDS. Túto líniu v utorok potvrdil aj poslanec Benkovský, a od tohto postupu sa vedenie strany už nedištancovalo. Pritom už v pondelok večer to isté vedenie SDĽ súhlasilo, že bude s koaličnými partnermi o daňových zákonoch ďalej rokovať. Pritom vláda nerobí nič iné, len to, čo odsúhlasili aj ľavičiari - v programe vlády sa daňové zaťaženie pre fyzické i právnické osoby zaviazala presadzovať v tomto volebnom období. Ľavica však pravici hrozí, že ak bude naďalej vládny program plniť, spojí sa s HZDS. S tým HZDS, ktoré je raz pre SDĽ dobré, a raz ho označuje za "nedemokratickú pravicovú opozíciu". A keďže na "zásadný zápas" nemá SDĽ dosť síl, presúva ho na HZDS. A tak, nech už to so znižovaním priamych daní dopadne akokoľvek, rozhodcom bude Mečiarova zostava v parlamente. Tá však sama osebe vysiela rozporuplné signály - kým poslanec Miroslav Maxon sa k znižovaniu daní priklonil, jeho kolega Sergej Kozlík v sobotu tvrdil pravý opak. Nik - ani HZDS, ani SDĽ - však už nehovorí o tom, ako chce sociálny charakter štátu udržať, keď tento má prázdnu kasu. A keď financuje aj štátu neprináležiace verejné služby, pričom o dôležité - dôchodková reforma, reforma zdravotníctva a školstva i verejnej dopravy - sa stará viacmenej virtuálne.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...