Hlas Ameriky	Dnes je pondelok, 7. júl 2008       30. august 2001 Za čo je SDĽ, ak je proti privatizácii SPP? Ivan Štulajter Napriek tomu, že sa Strana demokratickej ľavice zasadila za to, aby sa zo zákona mohlo sprivatizovať len 49 percent akcií Slovenského plynárenského priemyslu, jej podpredseda Ľubomír Andrassy sa v utorok televízii Markíza zveril, že v strane sú sily, ktoré sú aj proti tomu. Migašova partaj však nemôže priamo zastaviť privatizáciu spoločnosti, ak ministri ostatných koaličných strán budú za. Privatizácia je totiž kompetenčne len vecou výkonnej moci a na tejto úrovni SDĽ nemôže rátať s podporou opozície. Tak sa deje iba v parlamente. Isteže, existujú aj nepriame formy nátlaku, tie však dajme nateraz bokom. Dôvody, pre ktoré možno považovať privatizáciu Slovenského plynárenského priemyslu za kľúčový počin vlády, sú tri. Po prvé, časť privatizačných výnosov sa má použiť na splatenie štátneho dlhu a vytvorenie rezervy v rámci prechodu na nový systém dôchodkového zabezpečenia. Úhrada významnej časti štátneho dlhu znamená napríklad to, že sa uvoľnia miliardové rozpočtové zdroje, ktorými sa každý rok uhrádzajú splátky úrokov. Verejné financie by sa tak mali dostať do lepšej kondície. Bez dostatočnej rezervy nie je zas sociálne únosné a teda politicky priechodné prejsť zo súčasného priebežného dôchodkového systému na kapitalizačný, v ktorom si na časť svojho budúceho dôchodku bude občan sporiť v produktívnej časti svojho života. Tu však treba zdôrazniť, že dôsledkom neuskutočnenia dôchodkovej reformy bude finančné zrútenie súčasného dôchodkového systému, alebo presnejšie, neúnosné náklady na jeho udržanie nad vodou. Druhý dôvod, pre ktorý je potrebné dostať do Slovenského plynárenského priemyslu súkromných vlastníkov, súvisí s celkovou efektívnosťou ekonomiky. Ekonomická efektívnosť primárne súvisí s tým, ako sú rozmiestnené obmedzené zdroje v hospodárstve. S tým, ako sú investované, zas primárne súvisia záujmy, ktoré sú v pozadí investícií. Slovenský príbeh už od roku 1948 do dneška je plný príkladov neefektívnych štátnych investičných akcií, cenových deformácií, prípadov rozkrádania, plytvania či tunelovania vzácnych zdrojov v správe štátu. Inými slovami, Slovenský plynárenský priemysel má zásadný význam na chod ekonomiky; ponechať ho vo výhradnej moci politikov znamená vyvolávať ďalšie a ďalšie recidívy neefektívnej socialistickej ekonomiky. Obavy zo zneužívania monopolného postavenia, ktorými sa podkladajú názory proti vstupu súkromného kapitálu do SPP, majú síce racionálny základ, ale koncovka je nesprávna. Monopolu sa dá totiž čeliť otvorením odvetvia konkurencii a protimonopolnými inštitúciami, ktoré pracujú na základe zákona a transparentne. Čeliť netrasparentným politickým tlakom a záujmom je oveľa ťažšie. Dôvod číslo tri je geopolitický. Ak slovenská zahraničná politika za strategický cieľ považuje integráciu Slovenska na Západ, ekonomická integrácia so Západom je podmienkou. Vstup seróznych západných investorov do SPP teda patrí do tohto kontextu. Teraz sa vráťme sa k slovám podpredsedu SDĽ Andrassyho, ktorým chýba to B, teda odpovede na otázky: ako bez privatizácie minoritnej časti SPP ozdraviť verejné financie, vytvoriť rezervu na dôchodkovú reformu, zoslabiť vplyv politiky na ekonomiku v prospech jej efektívnosti a dosiahnuť strategické ciele v zahraničnej politike. Nedá sa vylúčiť, že práve absencia jasných odpovedí na zásadné otázky a výzvy, ktorej dôsledkom je názorové vajatanie, politická rozkolísanosť a nepresvedčivosť, je tým hlavným problémom SDĽ. Ak je to tak a v blízkej budúcnosti sa na tom nemá nič zmeniť, jej neúspech vo voľbách a existencia mimo parlamentu budú spravodlivým trestom.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...