Hlas Ameriky	Dnes je streda, 9. júl 2008       30. august 2001 Kauza Devín banky je len ďaľším prípadom ľavičiarskeho pôsobenia vo vláde Marián Bednár "Vláda nesúhlasí s kapitálovým vstupom štátu alebo štátom kontrolovanej inštitúcie do Devín banky", povedal po pondeľnajšom rokovaní vlády vicpremiér pre ekonomiku Ivan Mikloš. Jeho slová neznamenajú nič iné ako smutnú bodku za inštitúciou, ktorá pôsobila v uplynulých rokoch na slovenskej scéne ako zvláštny ekonomicko-politický fenomén s ruským pozadím. Exkluzívne postavenie Devín banky v procese deblokácií či už za Mečiarovej vlády alebo Dzurindovej vyvolalo všeobecne známe podozrenie, že je akýmsi trójskym koňom ruských záujmov na Slovensku. Je známe, že Devín banka za jednej aj druhej granitúry priamymi i nepriamymi nástrojmi vstupovala do slovenskej politiky a ovplyvňovala jej rozhodnutia. Za Mečiara realizovala Devín banka svoj vplyv prostredníctvom Karola Martinku, ktorý utiekol do zahraničia a po nástupe novej koalície sa uchýlila pod politické krídla SDĽ. Aj keď sa dnes vedenie SDĽ akosi nehlási k tejto finančnej inštitúcii, je známe, že mocensko ekonomický trojuholník - predseda SDĽ Jozef Migaš, bývalý riaditeľ Devín banky Ľubomír Kanis a bývalý riaditeľ Slovenských elektrární Štefan Košovan - diktoval po uplynulé roky politiku ľavičiarov. A nielen ich. Je známe, že politicky sa v prospech Devín banky angažoval aj bývalý predseda KDH Ján Čarnogurský, ktorý obhajoval ekonomický projekt svojho brata Ivana vyvážať ruskú energiu na Západ. V súvislosti s indíciami o istom prepojení kresťanských demokratov s predstaviteľmi Devín banky prenikli na verejnosť informácie o tajnom cukrárenskom stretnutí vtedajšieho predsedu KDH Čarnogurského a jeho nástupcu Hrušovského s riaditeľom Devín banky Ľubomírom Kanisom. O silnom postavení Devín banky v politických kruhoch súčasnej vládnej garnitúry svedčil aj fakt, že vyhrala tender na deblokáciu energíi z Ruska pre Slovenské elektrárne, ktorý bol podľa viacerých expertov neregulárny. Nútený odchod Štefana Košovana z vedenia SE narušil stabilitu ekonomicko-politického trojuholníka v SDĽ. Mocenská stolička operajúca sa o tri nohy - Migaš Košovan a Kanis stratila jednu nohu, čo dohnalo predsedu SDĽ k pamätnému hlasovaniu o páde Dzurindovho kabinetu. V tom čase prenikli na verejnosť informácie o zlom ekonomickom postavení aj druhého piliera Migašovej moci v SDĽ - Devín banky. Ukázalo sa, že Devín banka nie je schopná plniť povinné minimálne rezervy. V záujme upokojenia vnútropoloitickej situácie po Migašovom hlasovaní v Národnej rade bol v koalícii zamietnutý variant uvalenia nútenej správy a presadilo sa politické riešenie. Devín banka dostala možnosť sa zachrániť. V prípade, že zdeblokuje nad rámec dohodnutých súm ďaľších 60 miliónov dolárov je v suchu, pretože 20 percent si môže ponechať a ostatok bude sĺúžiť ako vládny úver na ozdravenie jej ťažkej ekonomickej situácie. Ako ukazuje dnešok politický útupok predsedovi SDĽ Jozefovi Migašovi a jeho Devín banke tvrdo dopadne na bremená občana. Ukázalo sa totiž, že Devín banka nie je schopná danú sumu zdeblokovať a navyše aj prísľuby o pripravovanom kapitálovom vstupe neznámej japonskej spoločnosti sa ukázali ako podvod. Národná banka totiž zistila, že dokumenty, ktoré jej banka a nový akcionár predkladali, boli falošné a celá operácia je podvod. Vicepremiér Mikloš doslova uviedol: "Doklady, ktoré sme mali k dispozícii, svedčia o tom, že došlo k pokusu o podvodné navýšenie zákldného imania." Inými slovami na čele banky stáli podvodníci blízky vedeniu SDĽ, ktorí sa neštítili ničoho. Výsledkom tejto činnosti je sto tisíc účtov, v hodnote 11 miliárd korún, ktoré budú musieť občania tejto republiky sanovať. Prípad Devín banky je teda len ďaľším z mnohých príkladov, ktorý vrhá temné svetlo na ľavičiarske pôsobenie vo vláde Mikuláša Dzurindu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...