[Slovenske Vysielanie]
  [kontakty]   [realaudio]   [archiv]  


[podrobne vyhladavanie]

[domaca politika]
[ekonomika]
[spolocnost]
[uzemna reforma]
[slovensko a eu]
[rozsirovanie nato]
[spojene staty]
[europska politika]
[host slobodnej europy]
[rusko]
[svet]


[partnerske stanice]
[KIKS]
[frontinus]
[N RADIO]

[AKO NAS MOZETE POCUVAT]
[REAL AUDIO]
[VYSIELACA STRUKTARA]
[VYSIELANIE NA SATELITE]

[IN ENGLISH]
[RFE/RL HOMEPAGE]
[RFE/RL NEWSLINE]

Hlas Ameriky
 
Dnes je nedeľa, 20. júl 2008


[poslat]    [tlac]   

[ekonomika]

3. september 2001

Američania pracujú najdlhšie a zarobia si najviac

Fedor Sutoris, Washington

Americký prezident George Bush označil pondelok za deň, keď treba osláviť naproduktívnejších ľudí na svete — amerických robotníkov a zamestnancov. V Spojených štátoch sa totiž Deň práce oslavuje už vyše storočia vždy prvý septembrový pondelok. Bush pripísal vysokú efektívnosť tomu, že Američania do veľkej miery prešli od manuálnej práce do zamestnaní, ktoré vyžadujú vzdelanie. No v tunajších oznamovacích prostriedkoch sa zároveň rozprúdila diskusia o tom, čo Američanov vedie k najvyššiemu počtu odpracovaných hodín medzi všetkými rozvinutými krajinami a či nie je čas, aby začali — ako to niektorí formulovali — dovolenkovať či leňošiť ako Európania.
Čerstvo zverejnená správa Svetovej organizácie práce známej pod skratkou ILO ukazuje, že Američania predbehli v počte odpracovaných hodín Japoncov, ktorí boli donedávna medzi rozvinutými krajinami na prvom mieste. Rozdiely v porovnaní so západnou Európou sú veľké: prerátané na pracovné týždne odrobí Američan za rok o 6 a pol týždňa viac ako Angličan a o 12 a pol týždňa viac ako Nemec.

Za takých okolností pravdaže neprekvapuje, že aj americký priemerný plat má najvyššiu kúpnu silu v rozvinutom svete, no veľa ľudí — najmä v bývalých komunistických krajinách — túžiacich po väčších príjmoch si neuvedomuje, že Američania si svoje bohatstvo aj odpracujú. Hoci si to obyvatelia strednej a východnej Európy želajú a politici im to sľubujú, ťažko si prestaviť, ako by komunizmom poškodená krajina s 5-6 týždňovými dovolenkami, množstvom sviatkov, bežným dodržiavaním iba 40-hodinového pracovného týždňa a s plnou penziou od 60 rokov mohla nielen čoraz väčšmi nezaostávať, ale dokonca začať dobiehať bohaté krajiny, kde sa pracuje podstatne viac.

Podľa Medzinárodnej organizácie práce Američan ročne odpracuje 49 a pol týždňa. Odborník ILO Lawrence Johnson povedal, že trend v Spojených štátoch je medzi rozvinutými krajinami netypický: kým inde sa počet hodín strávených v práci znižuje, Američania pracujú viac a viac. Dvojtýždňovú dovolenku dostanú po jednom až troch rokoch v zamestnaní a vyše 3 týždňov má málokto. V puritánskych amerických tradíciách je silný sklon vidieť vo svojom zamestnaní či podnikaní významnú životnú hodnotu. No najmä pri príležitostiach ako dnešný Deň práce čoraz častejšie počuť hlasy chváliace voľný čas. V prieskumoch verejnej mienky pred štvrť storočím označovala takmer polovica Američanov voľný čas za spôsob, ako získať sily do usilovnejšej práce. Dnes to hovorí už len tretina, kým vyše 40% ľudí označuje zamestnanie za spôsob, ako si zarobiť na voľný čas. Z roka na rok však pracujú stále dlhšie.


[archiv]



[special promo]
Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko


[slobodka promo]
Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...


[hore]
e-mail print