Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       6. september 2001 Diskusie o odvodovom zaťažení sú novou dimenziou na politickej scéne Attila Lovász Národná rada dnes rokovala o návrhu skupiny poslancov na zníženie odvodov do fondov, ale nakoniec nehlasovala o posunutí do druhého čítania. Snemovňa sa dohodla na tom, že hlasovanie prebehne až po prerokovaní balíčka daňových zákonov, ktoré majú byť prerokované ešte na tejto schôdzi. Pretože ide o zákony, ktoré parlament neschvaľuje v tzv. zrýchlenom konaní, návrh skupiny poslancov sa pred plénum dostane pravdepodobne až v októbri. Návrh je z dieľne Kresťanskodemokrratického hnutia a jeho cieľom je zníženie odvodovej povinnosti zamestnávateľov zo súčasných 38 na 29 percent. Súčasne sa majú znížiť odvody zamestnancov z 12,8 na 11 percent. Tento návrh je súčasťou celého balíka opatrení z KDH, ktorý prezentovali pred verejnosťou ako program Veľký tresk. Tento program hodnotili mnohí ekonomickí pozorovatelia ako kompaktnú predstavu o znižovaní odvodového a daňového zaťaženia ale spolu s tým, že opatrenia programu by smarovali priamo na vytváranie nových pracovných miest a boli by iniciátormi pre podnikateľov a investorov. Návrh novely zákona vyvovlal búrlivú diskusiu. Poslanci Strany demokratickej ľavice ho odmietajú a považujú ho za pokus o vyhnanie SDĽ z vládnej koalície. Predseda poslaneckého klubu Ladislav Orosz doslova povedal, že tento návrh je nepriamym vyslovením nedôvery vláde Mikuláša Dzurindu. Poslanci najviac očakávali vyjadrenia ministreky financií, ktorá už pri daňových zákonoch hovorila o zvyšovaní deficitu verejných financií a o zmene charkteru štátu. Aj v tomto prípade poukázala ministerka na výpadok 21 miliárd korún zo strany zamestnávateľov a 4 miliardy zo strany zamestnancov. Výpadok 25 miliárd korún by podľa nej mohol znamenať kolaps verejných financií. Demokratická strana verejne obvinila ministerku fianacií z klamstva. Argumentovali tým, že po znížení dane z príjmov právnických osôb predpokladal rezort financií výpadok, skutočný výpadok odhaduje ministerka na 10 miliárd, pričom podľa údajov daňového riaditeľstva k žiadnemu výpadku nedošlo. Predkladatelia a poslanci za Občianske konzervatívne spoločenstvo - teda bývalí poslanci DS - poukazovali na neschopnosť štátu znižovať svoje výdavky. Viesť politickú diskusiu o charaktere štátu je na pôde parlamentu normálna a legálna vec. Je však zníženie odvodových povinností skutočnou zmenou charakteru štátu? Túto otázku sme položili poslancovi Petrovi Tatárovi. AUDIO: "Ak by sme znížili odvody tak, ako to chce skupina OKS a spol a Veľký tresk KDH, tak zásadné škrty v príjmoch musia sprevádzať zásadné šrty vo výdavkoch. A to už by zmenilo charakter štátu. To by bola - ako hovoria predstavitelia Združenia daňových poplatníkov - metóda vyhladovať verejného dinosaura. A to my chceme urobiť. Takže tá diskusia vlastne je správne nazvaná o zmene charakteru štátu. " Podľa Petra Tatára sa väčšina bojí týchto zmien. Diskusia o odvodoch a o daniach je totiž skutočnou politickou diskusiou, veď verejné príjmy a verejné výdavky sú najefektívnejším nástrojom na určenie charakteru štátu. Táto diskusia nie je o jalových kvázifilozofických otázkach, ktorých svedkami boli slovenskí občania počas Mečiarovej éry, diskusií o tom - citujeme - "kto je tu pán a kto je tu doma". To je diskusia, ktorá hovorí o miere starostlivosti občana samého o seba a o miere starostlivosti verejného sektora. Práve Preto si Peter Tatár myslí, že kozmetické úpravy v rozpočte a päťročné obdobie znižovania - ktoré táto vláda nie je schopná ani len zaručiť - nie sú skutočnou diskusiou a nerieši nič. Naša rozhlasová stanica sa opýtala aj ministra práce a sociálnych vecí za SDĽ Petra Magvašiho, či považuje znižovanie odvodov za zmenu charatkteru štátu. Magvaši stroho odpovedal: "Najprv si musíme definovať, aký charakter má štát dnes." Vládou schválený model postupného znižovania nepovažuje za zmenu ani József Kvarda. AUDIO: "Ja si myslím, že to vôbec nie je zmena charakteru štátu." Kvarda zašiel ďalej. Podľa neho charakter štátu by sa zmenil aj po tom, keby prebehla skutočná reforma verejnej správy, keby Slovensko nebolo štátom, riadeným z jedného centra, ale aj podľa neho tento druh ponímania štátu je dnes ešte neaktuálny a nemá podporu u politikov. O poslaneckom návrhu sa bude najbližšie hlasovať na októbrovej schôdzi pléna parlamentu.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...