Hlas Ameriky	Dnes je nedeľa, 20. júl 2008       11. september 2001 Zadĺženosť škôl na Slovensku je zatiaľ neriešiteľný problém Oľga Štefucová Ministerstvo školstva nevie, ako prekonať vysokú zadĺženosť v sieti základných a stredných škôl po celom Slovensku, hoci situácia sa na začiatku každého školského roka doslova opakuje a o narastaní dlhov vedelo minimálne od začiatku tohto roka. Jediné, čo v tejto situácii podniklo, bolo informovanie vlády a návrh, aby kritický stav riešil rezort financií. Tému rozvíja Oľga Štefucová. Už tradične je začiatok nového školského roka na základných a stredných školách po celom Slovensku spojený s vyhrotenou finančnou situáciou. Ministerstvo školstva síce upozorňuje, že chyba nastala už pri tvorbe štátneho rozpočtu pre tento rok a narastanie dlhov sa dalo očakávať, čo ministerstvo avizovalo aj vláde, dnes pri výške dlhu 9OO miliónov korún však tvrdí, že až s takýmto bremenom nepočítalo. Realitu ale zobralo na vedomie a minulý týždeň požiadalo o pomoc vládu a ministerku financií. Minister školstva dostal následne prísľub, že vláda sa problémom bude zaoberať. Jediné, čo zatiaľ kompetentné ministerstvo v tejto kritickej situácii urobilo, bolo vypracovanie analýzy zadĺženosti jednotlivých krajských úradov. Štátny tajomník RFE: Laszló Szigeti takýto postup vysvetľuje: AUDIO: "A je to už na Vláde SR, akým spôsobom a odkiaľ nájde zdroje na zabezpečenie oddĺženia krajských úradov." RFE: "Je možné, že sa bude postupovať podobným spôsobom, ako sa už raz stalo, že sa na základe podobnej analýzy, akú ste spomínali, odoberie krajom, ktoré hospodárili lepšie a dá sa do tých kritických krajov?" L. Szigeti: "Nemyslím si, že toto by bolo najlepšie riešenie, ja si myslím, že sú tu aj iné zdroje, odkiaľ by sme mohli prostriedky, ktoré sú potrebné zabezpečiť. Avšak nie je vylúčené, že sa urobí niečo také, čo sa urobilo aj vlani, že prostriedky budú viazané na úrovni krajských úradov a z toho sa to vykryje." RFE: "Mohli by ste konkretizovať tie ďalšie zdroje?" L. Szigeti: "Tie ďalšie zdroje predpokladám, že ak sa podarí ešte niečo do konca tohto kalendárneho roka privatizovať, predovšetkým teda bankovú sféru, tak možno z týchto zdrojov by sa dalo niečo uvoľniť na školstvo. Respektíve ministerstvo financií spoločne s vládou a spolu s ministerstvom našim musia hľadať nejaké iné riešenie a ťažko povedať, ťažko konkretizovať, kde sa nájdu tie zdroje." Krajské a okresné úrady, ale predovšetkým samotné školy však čakajú na okamžité riešenie situácie. Nie je totiž isto nič príjemné, rovnako pre žiakov, pedagógov, ale i rodičov, chodiť denne do objektu, ktorý je odpojený od siete elektrickej energie, respektíve plynu. Pravdupovediac, ťažké je i predstaviť si, akú úroveň tu má vyučovanie. Prednostom krajských úradov, ktorí už v priebehu minulého týždňa konštatovali enormnú zadĺženosť práve v oblasti školstva, rozpočtové pravidlá neumožňujú situáciu riešiť. Nie je totiž možné, aby z akéhokoľvek dôvodu mohli na riešenie situácie použiť prostriedky z inej sféry. Situáciu ešte viac skomplikovalo februárové zvýšenie cien energií a plynu, čo pochopiteľne nezohľadňoval tohtoročný rozpočet. A to je na obzore ďalšie zvýšenie cien plynu, avizované už na záver tohto roka. Štátny tajomník ministerstva školsva László Szigeti si však myslí, že to tentoraz nebude také kritické. AUDIO: "Treba zdôrazniť, že budúcoročný rozpočet pre oblasť školstva je už lepší. Došlo k niekoľkomiliardovému navýšeniu..." Lenže to by malo v prvom rade slúžiť na navýšenie v mzdovej oblasti a tak nemožno očakávať, že sa zlepší dlhová zaťaženosť v otázkach prevádzkových nákladov, tovarov a služieb a ďalších, dnes kritických kapitolách financovania slovenského základného a stredného školstva. Ani pripravovaný zákon o financovaní škôl, ktorým zvykne pred novinármi argumentovať aktivity minister Milan Ftáčnik, nebude všeliekom na finančnú podvýživu. Priznať to musel aj László Szigeti: AUDIO: "Spomínaný zákon bohužiaľ nezabezpečí navýšenie zdrojov, zabezpečí len transparentnosť v prerozdeľovaní finančných prostriedkov." K tomu, aby sa situácia výrazne zlepšila treba totiž dodržať a zabezpečiť viac faktorov: od legislatívy, cez jasné kompetencie zriaďovateľov škôl aj v otázkach financií - teda krajských úradov - až po postupné zvyšovanie príslušnej kapitoly v štátnom rozpočte a to na úroveň krajín Európskej únie, čiže do výšky 6-7 percent HDP. Dovtedy budú školy na Slovensku na kolenách. A k tomu majú ešte smolu, aby sme sa vrátili na začiatok, že ich "materský" rezort situáciu dokáže iba ex post komentovať. Ako ukazuje tento, ale i predchádzajúce roky, konať ešte pred vznikom krízovej situácie, slovenské ministerstvo školstva zatiaľ nedokáže.		Slobodná Európa 30. januára 2004 definitívne ukončí vysielanie na Slovensko Prečo vznikla pred polstoročím Slobodná Európa? Aké tam bolo postavenie Slovákov? A ako sa menila misia? Daniel Raus a Daniel Bútora Vás prevedú dejinami "Slobodky" za pomoci jej mníchovských, pražských i bratislavských redaktorov...